Zatvoril som oči a spomenul si na všetky moje hladké pristátia s Boeingom 747 v leteckom simulátore, ktorý som pravidelne a hrával na počítači a v sne sa mi objavila scéna ako teroristi, chcúc zničiť celú západnú civilizáciu, prepadli naše lietadlo. Pche ale prepočítali sa a my sme ich hrdinsky premohli ( Nebudem pozerať holywoodske filmy, sľubujem ). Piloti samozrejme mŕtvi a ja jediný kvalifikovaný pilot, vďaka desiatkam hodín strávených za počítačovou hrou som počas masáže mojich ramien dvoma letuškami hladko pristál. ( Predám aj DVD Jamesa Bonda, prisahám ). Z krátkeho sna ma prebudila letuška. Pozrel som na ňu a v duchu som si slúbil, že nabudúce si budem predstavovať stewarda s fúzikmi a nie letušku British Airways. Veľký rozdiel v tom nebude. A Flight Simulator X najbližší rok nebudem určite hrať. Čestné iskričkovské.
Vykotkodákal som sa z letiskovej haly, zanadával si na milú nemeckú colníčku, ktorá sa svojim prístupom asi snaží dať názorný príklad ako sa cítili ľudia pri prijímacom pohovore na funkciu politického väzňa v Dachau pred 70 rokmi, a poobzeral sa po taxíku.
Služobná cesta do Darmstadtu ako je asi zrejmé nepatrí medzi moje oblúbené spôsoby ako tráviť voľný čas, ale aspoň človek vidí iných ľudí a po takom 1 dni v Nemecku som celkom rád, že som späť v Anglicku. Jediný problém Nemecka je, že tam žijú Nemci. Kto pracoval s Nemcami vie o čom hovorím. Keby v Nemecku nežili Nemci, tak nemajú žiaden problém podľa mňa. Rovnaká vec by sa dala povedať aj o Slovensku.
Úslužný taxikár mi vytrhol z ruky notebookovú tašku, šnaril ju s rozbehom a z otočky do kufra Mercedesa a mňa v duchu napadlo, či aspoň počká kým nastúpim alebo odíde s mojim notebookom. Počkal. Usmial na mňa svojim vybielenými zubami a dal si telefon z ucha na pár sekúnd a niečo sa ma opýtal. Strčil som mu do ruky lístok s adresou zákazníka a potichu sa stiahol do kúta mercedesa aby som ho nerušil pri telefonovaní. Na diaľnici o pár minút neskôr, keď už mal na tachometri 220 a ja som sa modlil ku všetkým svätým, zrazu ukončil hovor a rozhodol sa viesť so mnou dialóg.
Keď zistil, že som priletel z Anglicka sprisahanecky na mňa pozrel - Tiež tam máte veľa cudzincov, čo ? - a ani nepočkal na odpoveď, a krásnym tureckým prízvukom pokračoval -
Fóookin forinjerz, dej stýl ooor wrrrk. Fóoookin ýst júrop ( Posratí cudzinci, kradnú našu prácu. Posratá východná európa ).
Usmial som sa naňho - Ja som zo Slovenska, z východnej Európy. Tureckému Nemcovi v tom momente asi došlo, že na dýško môže zabudnúť a pridal na 220 aby ma ani omylom nenapadlo ho zabiť počas jazdy.
Keď som o 10 hodín neskôr sedel v taxíku z Heathrowu domov, a kecal s pakistanským taxikárom, tesne po tom ako mi pas s úsmevom vrátila Indka, a rozlúčil som sa s černochom s ktorým som prekecal celý let, som si spomenul na moju alma mater a prvého černocha, čo som videl.
Čumel som naňho ako na cudzokrajné zvieratko. Teraz žijem vo farebnom svete, kde mi pyžamáci z Afriky, nindžee z Pakistanu a sikhovia s tortami na hlave prídu úplne normálne a ani ja ani oni sa necítime ako cudzinci... ako fóoookin forinjerz.