Čiernu mačku som už ako zlé znamenie začal ignorovať po tom, keď mi moja drahá oznámila, že je to tá naša. Ale neviem prečo vždy keď sa najviac ponáhľam a tesne pred odchodom si umývam zuby, tak si kýchnem a z čiernej košele urobím čiernu s bielymi bodkami. A tak som sa prezliekal a počúval ako zmeškáme lietadlo a ako mi vždy všetko dlho trvá.
Lietanie je skvelé. Okrem otrasného jedla v 5 farbách, čúrania v turbulencii, ktoré je zábavnejšie ako čúranie keď rýchlik ide cez želežničné priecestie, sa od mladých Američaniek sediacich o 4 rady pred vami dozviete veľmi dôležité informácie o ich sexuálnom živote, a že z Viedne budú cestovať do Milána lietadlom, lebo medzi Viedňou a Milánom nie je cesta. A samozrejme, ste dosť ďaleko od zeme a blízko stvoriteľovi, takže keď sa niečo dobre pokašle aspoň to nemáte ďaleko do neba.
A tak som došiel na Slovensko, šaalalala...bum. Viete, keď žijete mimo domoviny tak vám rezne od mamičky, pečená klobása od svokrovcov, mastný vyprážaný syr od nevľúdneho časníka a kofola od nemej čašníčky chutia ako najväčšie delikatesy na planéte Zem a priľahlých dedinách. Úprimne povedané, zahraničnému Slovákovi začne časom chýbať aj tá naša drsná pohostinnosť, keď máte previnilý pocit, že otravujete čašníka.
Okrem toho sa na Slovensku nič zásadne nezmenilo, ono sa to serie postupne. Otec je pri čítaní ranných novín stále tichší a tichší, slanina do rannej praženice púšťa každý rok menej a menej masti a politici sa nám smejú do ksichtov z roka na rok viac a viac. Neviem či tá slanina má nejaký súvis s politikmi ale ak áno tak je to intergalaktické spiknutie prosti svojstojnosti svojprtnosti a svojhocičo našej oravskej slaniny.
Chodiac po Bratislave zisťujem, že vďaka politikom a developerom sa nápadne zmenila od čias mojej mladosti a mladosti mojich rodičov zvečnenej na čiernobielych fotkách vo fotoalbumoch, a mňa necháva s úžasom obdivovať najnovšiu módu developerov - stavanie farebných panelákov a farbenie starých. Ah a samozrejme - stavanie sklenených škatuliek na nábreží a ubúdanie zelene. Sídliska vyzerajú ako keď niekto príde s kýblikom farebných kociek a vygrcne ho na pieskovisko. Šedá kocka, zelená kocka, zeleno-horčicová kocka, ružovo-barbie-domček kocka. Druhá skupina developerov zas nábrežie a Mlynské Nivy zastavuje sklenenými kockami, guľami a falickými symbolmi. Fanúšikovia sci-fi z toho možno majú asi rovnakú radosť ako pri pohľade na nočný Slovnaft, lebo o chvíľu to bude vyzerať ako gigantická slnečná elektráreň zo Starwars ale na zeleň sa budeme chodiť pozerať asi len do Arboreta Mlyňany a na historické budovy do Banskej Štiavnice.
Slota si z nás robí prdel nakupovaním v bazároch, nadávaním policajtke a klamaním, Mečiar rozpráva o spravodlivosti, čo mi príde ako dobrý vtip, Ústavný súd je hodný jeho najväčšieho obhajcu - Ivana Seatoviča, a Fico sa hrá na emisne-blbého. U Csakyho mám pocit, že vždy trepne niečo, keď treba odpútať pozornosť od prešlapov jánošíkovej nacionálnej družiny. A spolu sa nám smejú do ksichtu a my sa rozčulujeme.
Ale pritom vlastne politici sú len obrazom spoločnosti a spoločnosť je obrazom politikov, lebo stačí po obchvate našej dediny ísť predpísanou rýchlosťou a mám 4cm za sebou blikajúci Passat alebo Octaviu kombi s mriežkami proti komárom oddeľujúcom nákladný priestor.
V Auparku sledujem slečnu v prerastenom, predraženom traktore s takou vrstvou makeupu na tvári, že viacej makeupu nosia len transvestiti a klauni, ako parkuje cez 2 parkovacie miesta, lebo ju asi jej káaamoška v kaviarni nepočká .
Chodcovi dal prednosť v Bratislave naposledy možno Ľudovít Štúr, keď sa vracal s chalanmi na koňoch z Devína a ja o 2 storočia neskôr darmo stojím pri prechode a čakám.
Ochotnosť na úradoch a v obchodoch sa nezmenila, dá sa porovnať s reakciou mojej mačky keď ju požiadam o umytie riadov.
Netolerantnosť a agresívnosť na cestách ma 2x skoro pripravila o život medzi Bratislavou a Trnavou a politika je na prd makový s horčicou.
Keď si to s odstupom 1600km a 4 dní rekapitulujem, na hranice by sme mohli kľudne dať veľký žltý nápis na červenom podklade -
Vítajte na Slovensku, v srdci Európy a zadku sveta.
Welcome to Slovakia, Heart of the Europe and Arse of the World.
myslím, že by to vystihovalo kam moja domovina speje
