Sediac pri jahodovom koktaily ich bezcieľne túžby prerušil závan orientálno-korenistej vône, ktorá na nich doľahla od susedného stola. Pohľad im pristál na usmievavej a zmyselnej tvári sympatického mladíka a dedukujúc, že vôňa, ktorá ich pred chvíľou omámila bude isto jeho neodolateľný parfum.Večer plynul, rozhovor sa zbieral ku koncu, návrat do reality sa nedalo oddialiť a „spriaznené duše" si na rozlúčku venovali kamarátske objatie. Prvá odišla rýchlo, nakoľko telefonát od šéfa jej oznámil nečakanú pracovnú schôdzku. Druhá sa tiež pomaly v mysli prechádzala záhradou povinností, no srdce jej neúprosne šepkalo ostaň a nohy stáli sťa priklincované k podlahe. Oči, tie všetko dávali jasne najavo ako alarm svietiaci na poplach. Márne. Objekt, ktorý jej nedovolil jasne myslieť sa zdvihol od svojho stola a smeroval priamo k nej. Nebolo cesty späť, vedela to...kolená sa jej triasli ako po namáhavom výstupe na Tatranský štít, no aj napriek tomu len stála s úsmevom na tvári, ktorý jej opätoval aj on, prichádzajúc k nej.
„Ahoj", pozdravil jej stále s tým istým neodolateľným úsmevom! „Ahoj", odzdravila neisto.
Pozval ju ešte na jeden drink a večer sa rýchlosťou blesku nasmeroval do neznáma. Díval sa jej hlboko do očí, ona hľadiac do tých jeho gaštanovo-zmyselných úplne prestala vnímať realitu a postupne sa spolu vnárali do sveta zaľúbených. Rozprával jej najkrajšie slová, ktoré kedy mohla počuť, dobýjal si ju z každej stránky, jeho nenútený humor ju priam magnetizoval...až sa pristihla pritom, ako jej začali unikať jeho slová, dívala sa na pohybujúce pery, ktoré jej toho chceli tak veľa povedať. V myšlienkach sa pristihla, že to nie je len o jeho charizme, skromnosti, ktorou si ju získal celú...stavba jeho tela jej pripomínala mužného a bojovného gréckeho poloboha a tým ju domotal úplne celú! V duchu si priala, aby tento večer nikdy neskončil, v tom jej myšlienky prerušil jemným dotykom. Jeho silná, veľká ruka privinula jej krehkú a jemnú ruku do svojej. Držal ju veľmi dlho, čas pre ňu prestal existovať už dávno...no teraz všetko začalo naberať na rýchlosti a každý jeden prejav, gesto, slová, myšlienky ju vnárali viac a viac do oázy nadnesenosti.Rozprávkové porovnanie: „Prišiel princ na bielom koni" pre ňu bol slabý výraz. Jej princ sedel vedľa nej, držiac ju za ruku a šepkal jej všetko po čom túžila, a tým jej vytvoril najkrajšiu rozprávku akú kedy zažila.
Objatie, ktoré jej venoval pre ňu znamenalo viac ako celý svet. Rozplývala sa v jeho obrovskom náruči, ktoré jej ponúkalo takú nežnosť až sa z neho nikdy nechcela vymaniť. Zahľadel sa, na rozlúčku jej ešte zamával...bol rozprávkovo vysoký, taký muži v jej očiach mali vždy sympatie grátis!
„Dobrú noc", zaželal jej a odišiel. Prežila najkrajší a nečakaný večer. So slzami v očiach ostala stáť, dívala sa, až kým jeho tieň nezmizol za rohom...zostala - nepobozkaná! No s nádejou! Verila, dúfala, ako nikdy, že raz to nebude len krásny sen, z ktorého sa znovu preberie. Dokonalý princ si ju nájde.
Rozprávky žijú v nás...
