Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Jemne a pomaly oči zatváram,
do vlastných myšlienok sa ukladám.
Nevládzem ... dych mi zrazu odchádza,
prudko strhnem sa a kričím: „nie"!
Vtom mi sám Pán Boh na pomoc prichádza,
duša mäkne, slzy tíško stekajú ... iba On to vie.
Ako ďaleko až dokážem zájsť?
Pýtam sa: „načo? začo? prečo?"
No odpoveď nikde neviem nájsť!
A treba mi to, potrebujem vedieť to ... niečo?
NIE !
Dosť bolo ... odmietam ďalšie sklamanie!
Som silná, bojujem a potrebujem odhodlanie.
Zvládnem to ?
Neviem, možno ... no verím,
zúfalstvom aj tak nič nezmením.
Okúsila som, aké je to byť na dne,
aká trpká je bolesť, zlo ...
a teraz moja duša iba po jednom prahne,
aby zrodilo sa to podstatné - dobro !
Nech oáza ticha hoc aj večne vo mne spočíva,
jedine tak viem, že láska v mojom srdci prebýva.
