Oči nemo hľadia do neznáma,
na srdce padá bolesť známa.
Kvapky dažďa stekajú po duši,
nikto z Vás už mi ich neosuší.
Aj krásna ruža sa vždy ostrým tŕním bráni,
ach Bože, kto ma z tohto sveta zachráni?!
Tak ako posledný list zo stromu padnúť musí,
človek do poslednej chvíle dýchať skúsi...
smrť a život nikdy neoddelíš,
jedine láskou ich viac a viac stmelíš!
Prichádza Anjel – posol od Boha,
do uší vdýchne mi vánok pokoja.
V srdci náhle láske prekvitá,
viem, aj smútok svoje krásy má.
Ponára Ťa do hlbín neznámych,
duša opäť objaví kompas pradávny.
Veľká vďaka patrí Tebe, len Tebe - moja jediná,
do mojich žíl priamo z nebies - sila opäť priteká.
Úsmev na tvár prichádza,
slniečko v duši ma sprevádza.
Na nebesá s pokorou nonstop sa dívam,
spomienky v oblakoch neprestajne vzývam.
V srdci si nosím neprestajne z Teba zázračný kúsok,
som nový človek, dýcham slobodne z plných dúšok.
