Priznám sa, že som veľmi premýšľala nad knihou Pollyanna, ktorej autorkou je Eleanor H. Porterová, či si vie nájsť v mojej knižnici miesto, keďže patrí do literatúry pre mládež. Jednoducho, či nie som na ňu moc „stará“. A potom som si povedala, že mám dve dcéry, tak bude tento príbeh v knižnici iba čakať. A ako veľmi som sa mýlila, že som na tento príbeh príliš stará, príliš vyspelá. Oproti tomu príbehu som len dieťa, ktoré nič o živote nevie. Toto je tak krásny a čistý príbeh, z ktorého som po prečítaní zostala unesená, šťastná a v mojom vnútri zanechal hlbokú stopu v podobe Hry na radosť.
Hlavná hrdinka vás touto hrou nakazí až tak, že sa ju rozhodnete hrať aj vo svojom osobnom živote a dostane chuť o nej rozprávať každému. Presne takéto knihy mám rada. Také, kde to nie je len príbeh, ktorý končí poslednou kapitolou, ale naopak ten príbeh nekončí, ale zostane v mysli veľmi dlho. Dokonca svojim posolstvom, ktoré je mimoriadne prospešné, ma pretvára ako osobnosť. Príbeh niesol naozaj hlboké myšlienky, nad ktorými keď sa človek zamyslí, tak spôsobí to, že bude na niektoré veci pozerať inak.
„Namiesto ustavičného poukazovania na ich chyby hovorte radšej o ich cnostiach. Pokúste sa dostať ich z vychodených koľají a zlozvykov. Ukážte im ich lepšie ja, ich skutočné ja, ktoré ma odvahu vykročiť, konať a zvíťaziť!“
„Človek vyžaruje to, čo má v srdci a mysli. Ak je láskavý a úslužný, zanedlho bude také aj jeho okolie. Ale ak sa iba mračí, vyčíta a kritizuje druhých, jeho blížni sa mu za mračenie odplatia mračením, ba pridajú aj úrok!“
Aj keď tento román vyšiel pred 100 rokmi, ja si myslím, že bude stále aktuálny a nesmrteľný. Ja som sa k nemu dostala až teraz a naozaj som prekvapená, že veľa ľudí ho už pozná, kým ja som o ňom počula teraz prvýkrát. Ale ako mi jedna „knižná priateľka“ napísala - Nikdy nie je neskoro začať, tak som naozaj rada, že tento príbeh Kumran.sk vydal v novom šate a ja som sa tak k nemu mohla dostať. Určite sa teraz cez moje pozitívne ohlasy k nemu dostanú viacerí, pretože tento krásny príbeh sa musí dostať ďalej.
Príbeh sa dotýka jedenásťročného dievčatka Pollyanna, ktoré sa stane po smrti matky a otca sirotou. Jej príbeh začína v čase, keď sa jej z povinnosti ujme teta Polly, ktorá svojou vážnosťou a strnulosťou žije svoj život podľa svojich predstáv.
„Pozri, Nancy, naozaj nechápem, prečo by som mala chcieť starať sa o deti svojej sestry, ktorá bola taká pochabá, že sa vydala a zbytočne ich priviedla na svet, hoci bol už aj bez nich plný. No ako som povedala, viem, čo je mojou povinnosťou.“
Avšak po príchode Pollyanny zisťuje teta Polly, ako sa má vlastne život žiť a ako v ňom hľadať radosť. Príbeh je svieži, dynamický a veľkým plusom hodnotím kresbu, ktorá sa sem tam vyskytne. Je to naozaj pekné spestrenie príbehu pre mládež (v mojom prípade, aj pre dospelého). Pollyanna je dieťa, ktoré ma viac múdrosti ako my dospelí. Síce rozpráva veľa, ale jej rozhovory nie sú len detské rapotačky, ale v ťažkých situáciách sú liekom, ktoré neliečia hlboké rany na tele ale na duši.
„Mám taký pocit, že nevedela, že ľudia z jej vrstvy nezvyknú navštevovať takých, ako som ja. Keby to robievali, slečna Harringtonová, je možné, že by ich bolo menej – takých, ako som ja,“
Po prečítaní tohto príbehu som plakala. Nie od smútku, nie od dojatia, ale od zvláštneho šťastia a radosti, ktorý vo mne zanechal. Takúto literatúru by si malo prečítať nielen každé dieťa, ale aj každý dospelý, pretože takéto príbehy formujú ľudí tým správnym smerom a ukazujú mu, čo je v živote dôležité a čo tvorí podstatu celého nášho bytia. Príbeh Pollyanna od kumran.sk zostane v mojom srdci dlho. Po prečítaní som zostala naozaj radostná a môj deň už nebol taký istý, ako predtým. Tento príbeh musí zažiť každý, aby dokázal pochopiť, o čom Hra na radosť od Pollyanny je!
Vaša Marika ❤️
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com
