Dostala som možnosť začítať sa do príbehu, o ktorom som čítala zopár recenzií, že je to veľmi silný príbeh. A tak som s týmto očakávaním do toho aj išla. Po začítaní som ostala zmätená, pretože som bola prekvapená, že ide o príbeh, ktorý sa dotýka teenegera. Hm, pomyslela som si, že ako môže byť príbeh o študentskej láske taký, o ktorom každý rozpráva, že je silný? A potom prišiel ten moment, kedy ma zamrazilo a ja som si povedala: "Aha!" Dej sa začal stupňovať, dostala som sa do fázy, kedy som potrebovala vedieť, ako to naozaj skončí. Bude alebo nebude to mať "happyend"? Moje vnútro bolo pri čítaní rozpoltené, plné očakávaní a "bum", prišiel moment, kedy som sa rozplakala. Ono to nejde skončiť šťastne? Ale záver tu ešte nebol...
Takto som sa nakoniec začítala do príbehu, ktorý nesie veľmi hlboké posolstvo, veľmi veľa silných myšlienok, ktoré dokážu zmeniť pohľad na svet, ak ich prijmeme. Bolo naozaj cítiť, že autor využil prostredie, v ktorom pôsobil, pretože z príbehu cítiť reálnosť a autenticitu. Nasledujúca myšlienka ma veľmi oslovila:
"Čo by si tam išla získať naspäť?...
Čas.
Čas?
....
Čas, ktorý som premárnila..."
Počas čítania príbehu Biela ako mlieko, červená ako krv som si uvedomila aj niekoľko vecí, pretože tie myšlienky boli naozaj hlboké. Najviac mi však šla dookola v hlave tá, ktorú som vyššie spomenula, a to ako občas premárnim čas. Až vtedy, keď sme na kraji nejakej životnej priepasti, tak si uvedomujeme, že čo sme všetko mohli. Nie nadarmo sa hovorí, že najdrahšia komodita, akú v živote vlastníme je náš čas. Už len na nás záleží, ako ho využijeme. Či budeme deň za dňom premýšľať, kedy už bude piatok, kedy už budú Vianoce, kedy mi príde balík, kedy už bude... vlastne čo? Nestačí nám sila prítomného okamihu, ktorý síce nemôže hmotne vlastniť, ale môžeme ho jedinečne prežívať? Sama niekedy uvažujem, či ten čas, čo som zatiaľ prežila, tak prežila som ho plnohodnotne? Na druhej strane nemôžem teraz plakať nad tým, či som ten svoj život doteraz neprežila plnohodnotne. To nemá zmysel. A popravde, strácam tým čas... :-) Plnohodnotne využitý čas je ale pre každého z nás niečo iné. Pre niekoho výlety, pre niekoho čas s rodinou, pre niekoho čas s knihou. Nikto nám nemôže dať návod na to, ako náš čas prežiť. Záleží na nás, z čoho sa my tešíme a čo nás robí šťastným.
Som rada za takéto príbehy, pretože mi čím ďalej tak viac ukazujú, že čas ktorý s nimi trávim je naozaj plnohodnotný. Pre niekoho možno nie, ale mňa čítanie kníh robí šťastnou a tak si môžem povedať, že to bol naozaj zmysluplne strávený čas, ktorý môj život obohatil. Pre niekoho to ale nie je činnosť, ktorá ho robí šťastným a nemusí to robiť len preto, že vidí ostatných a že je to moderné. Svoj drahocenný čas nech využije inde, nie tam, kde sa to diktuje inými.
Na záver by som len dodala, že táto kniha, ktorá sa mi dostala pod ruku a vzbudila vo mne takúto "debatu s časom" je príbeh, ktorý prajem, aby si prečítal každý dospievajúci a aj dospelý. Dospievajúcim pomôže pochopiť, kde sa momentálne nachádzajú a nám dospelým pomôže chápať prostredie a myšlienky, ktoré mladých obklopujú a nehľadať za každou chybou iba čierno.
Už teraz vidím, že vydavateľstvo BUĎ UCHVATENÝ KNIHOU vydáva silné príbehy a ja sa teším na ďalší.
