Mám veľmi rada „nonfiction“ literatúru a práve Max Lucado patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov v tomto žánri. Obdivujem, ako vie aktuálne prepájať state z písma spolu s najaktuálnejšími situáciami, a tak napomáha pochopiť základné životné pravdy. Inak to nebolo ani v tejto knihe - Ako sa rodí šťastie. Autor aj v tejto knihe podal hlboké duchovné pravdy a pretransformoval ich na zrozumiteľné a láskavé slová, ktoré sa dotýkajú nášho srdca. Práve tieto slová zanechajú hlbokú pamäťovú stopu, z ktorej môže človek čerpať aj ďalšie dni po prečítaní.
V tejto knihe sa autor zamýšľa, a tak my spolu s ním, čo je šťastie, jeho podstata a ako je pre nás v živote veľmi dôležité. Autor vybral veľmi aktuálnu tému, pretože nás doslova zahlcujú reklamy s návodmi na šťastie a fyzickou či psychickou potrebou „byť šťastný“. Max tomu dáva úplne iný rozmer, pretože šťastie nevníma ako niečo povrchné a rýchlo získané. Ide do hĺbky a nahliada na šťastie, ktoré vzniká vo vnútri človeka. Teda nezískava sa iba vplyvom vonkajších stimulov – nákupmi, cestovaním, jedlom – čo prináša šťastie, ale iba to chvíľkové. Jednoducho povedané: šťastie nezávisí od toho čo vlastníme, koľko toho vlastníme, ale závisí od toho, aký vzťah máme k Bohu, blížnym a k sebe. Venuje sa aj veľmi aktuálnym témam, ako napríklad sociálne siete a rôzne obrazy či útoky, ktoré možno oberajú o šťastné momenty.
„Sociálne siete posunuli závislosť našej generácie od obdivu na úplne novú úroveň. Úspech meriame „lajkmi“, „zdieľaniami“, „zdvihnutými palcami“, a „priateľmi“. Naša hodnota rastie a padá podľa počtu kliknutí a príspevkov na facebooku... Má zmysel zakladať svoju radosť na nepredvídateľných reakciách a hodnoteniach ľudí, ktorých možno ani nepoznáte?“
Ponúka pohľad na šťastie trochu inak ako bežní mentori. Poukazuje na to, že šťastie nezávisí od dokonalých okolností, ale dôležitý je postoj, aký v živote zaujmeme.
Tak, ako som u autora zvyknutá, kniha je opäť prakticky zameraná. To znamená, že nám nepodsúva len nejaké poučky a citáty z písma, ale v jednotlivých kapitolách nájdeme príklady zo života, kde možno nájdeme podobnosť aj v tom svojom. Autor okrem príbehov iných ľudí ponúka aj tie svoje, či ide do ďalekej histórie. Píše naozaj jednoducho, porozumie mu aj najbežnejší čitateľ, takže sa vôbec netreba báť, že ide o nejakú psychologicky náročnú knihu plnú poučiek. Max nám napríklad nepodsúva hotové odpovede. To nie. O to viac mi ako autor vyhovuje, pretože mi ukazuje cestu, akým smerom sa mám vybrať. Ako mám Sväté písmo praktizovať vo svojom živote, aby malo zmysel. Nefunguje ako mentor, ktorý nám teraz vymenuje tipy, ako byť šťastný. Nič neidealizuje, naopak ukazuje, aká je pravda. Taktiež poukazuje na existenciu ťažkostí, nezatvára pred nimi dvere, ale ukazuje nám cestu, ako aj v ťažkých časoch nájsť pokoj a šťastie.
Musím napísať, že ma oslovila celá kniha, ale mimoriadne ma oslovila kapitola Nerozčuľujte sa nad maličkosťami. Je to o tom, ako sa niekedy zbytočne ukrádame o tie šťastne momenty len preto, že máme potrebu kritizovať a rozčuľovať sa nad druhými.
„Nevenujeme naprávaniu druhých viac času, než by sme mali? Nie sme väčšími odborníkmi na chyby svojich priateľov než na svoje?“
Autor niekedy takýmito trefnými otázkami „zatne do živého“. A vďaka takej otázke si dokáže človek uvedomiť oveľa viac, ako doteraz vnímal. Nerozčuľujme sa nad maličkosťami a hlavne ani nad vecami, ktoré človek ovplyvniť nemôže. Vnímajme radšej krásu tohto sveta a to nám spraví úsmev na tvári. Obdivujme, čo nám Boh dal.
Kniha z vydavateľstva kumran.sk sa číta naozaj veľmi svižne, doslova vás pohltí a vy chcete vedieť stále viac. Viem, že toto nie je kniha na jedno prečítanie. Pre mňa bude sprievodcom, ku ktorému sa môžem opakovane vracať a čerpať myšlienky, ktoré som si vyznačila a veru nie je ich málo.
Knihu v skvelej cene nájdete na www.kumran.sk.
