Moja prvá kniha, ktorú som prečítala od vydavateľstva i527.net bola práve kniha od autorky Laury Frantz – Kováčov učeň, ktorú mi dala na prečítanie moja kamarátka. Práve táto kniha mi ukázala, o čom historické romány od tejto autorky sú, že to nie sú len príbehy, kedy sa hlavní hrdinovia do seba zamilujú a majú vo svojej ceste lásky zopár prekážok. Naopak sú to príbehy, v ktorých sa dozvedám veľa z histórie a takto sa malým kúskom dokážem priblížiť k dobe, ktorá nám je už ďaleko vzdialená a stále ma fascinuje.
Preto sa aj tento historický román Pani Tall Acru pre milovníčky Laury Frantz stáva stávkou na istotu. Keďže ja medzi jej milovníčky patrím, tak tento príbeh si ma chytil do poslednej strany. Laura historické romány písať vie, to sa musí uznať. Je v ňom všetko, čo čitateľka od takého príbehu očakáva. Historické prepracovanie v tomto príbehu bolo výborné. Je poznať, že autorke je táto oblasť a toto obdobie Vojny za nezávislosť naozaj srdcu blízke. Páči sa mi aj, že si dáva záležať na menách, ktoré skutočne reprezentujú dané časové obdobie. V tomto príbehu nechala výber mien na svojich čitateľoch. Je teda vidieť, že si názor svojich čitateľov váži a takto si s nimi udržiava interakciu. Oceňujem aj preklad, kedy som sa dozvedela rôzne historické detaily 18. storočia. Je naozaj poznať, že autorka venuje historickému výskumu veľa času. Taktiež skláňam poctu prekladateľke Jane Cvoligovej Kyseľovej, ktorá musela venovať čas historickým detailom, pretože v poznámkach pod čiarou som nachádzala často vysvetlené historické pojmy, ktoré mi dokreslili moje dobové predstavy.
Postavy v príbehu majú veľmi silné charaktery, páčilo sa mi, ako boli emocionálne zrelé a napriek skúškam, ktoré ich čakali, nepoľavili. Svoje povahové črty si niesli až do konca príbehu.
„V jednej chvíli bol autoritatívny a strohý a v nasledujúcich takmer hravo sentimentálny.“
Minulosť ich zasiahla nečakane, prekvapivo, čo bolo aj pre mňa ako čitateľku šokujúce a sama som premýšľala, ako si autorka ide s týmto poradiť. Pozitívne hodnotím netradičnú zápletku, ktorá v druhej polovici knihy nabrala naozaj žiadúcu dynamiku. Zápletka bola postupne rozvíjajúca, nebola tam len tak vsunutá, ako sa niekedy stretneme. Malo to „hlavu a pätu“ a bola výborná. Ja som ostala šokovaná. Myslím si, že dotknúť sa tejto témy nie je jednoduché pre žiadneho autora. Dej sprvoti plynul pomaly a isto, kým nedošlo k úplnému zvratu a ja som zastala pri čítaní a povedala si, že „Čo?“.
Myšlienky o Bohu, ktoré som v príbehu našla, ma opäť pohladili na duši a ubezpečili ma o Božej láske a o tom, že keď vložíme naše problémy do Jeho rúk, môžeme sa spoľahnúť, že akákoľvek ťažká situácia sa s Bohom zvláda ľahšie. Práve tieto historické romány v duchu „cleanbooks“ ma naďalej presviedčajú, že Boha, akého mi vštepovali do výchovy už takto nevnímam. Že to nie len krutý sudca, ktorý len čaká na môj prehrešok, aby ma potrestal. Naopak, tieto romány ma ubezpečujú o Jeho láske a milosrdenstve, ktoré ma čaká, keď pôjdem jeho cestou.
„Odkedy sa treba modliť nejakým konkrétym spôsobom? Boh naše modlitby počuje, Seamus, či už nájdeme správne slová, alebo nie.“
„Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, ktorí milujú Boha.“
Veľmi mi ulahodila téma lásky, ktorú autorka veľmi pekne načrtla vo vzťahu, ktorý vznikal pomaly a čisto prehĺbil sa do manželskej lásky.
„Takto vzniká láska? Nežne? Nečakane? So záchvevmi bolestne sladkých pocitov?“
„Ako sa dajú oddeliť dve pevne prepletené srdcia, dve telá, ktoré sa stali jedným v tom najskutočnejšom biblickom zmysle?“
Ďakujem za tento príbeh, ktorý mi opäť potvrdil, že historické romány majú v sebe viac, ako len príbeh. V mnohom mi otvoria oči a ja mám po prečítaní naozaj nad čím premýšľať.
