Po prečítaní autorkinej knihy Kaviareň slečny Lulu som vedela, že to bude autorka, ktorej ďalší príbeh určite neodmietnem. Má naozaj veľmi výnimočný talent napísať príbeh tak, aby ma chytil a ja som prečítala knihu „na posedenie“. Takto to bolo aj v jej najnovšom príbehu, ktorý nám vydavateľstvo Kumran.sk prinieslo na knižný trh ešte minulý rok.
Neskutočne ma baví autorkin talent, kedy okrem zaujímavej dejovej zápletky ponúkne aj niečo hlbšie. Preniká do duše hlavných hrdinov, „šprtá sa“ v medziľudských vzťahoch, ktoré nie sú prvoplánové, ale sú často prepojené s minulosťou, ktorá ich v súčasnom prostredí ovplyvňuje. Kým Kaviareň slečny Lulu bola taká kniha, ktorá ma oslovila aj hlavne svojou dynamikou, tak v tomto príbehu to bolo pokojnejšie. Ale za to stále veľmi dramatické a emotívne. Objavovali sa tam situácie, ktoré mi zvierali hruď, pristihla som sa aj pritom, ako držím knihu, pozerám do steny a premýšľam nad daným zvratom. Príbeh mi prišiel oveľa zrelší, komplexnejší. Jednoducho taký, že aj keď ubehol nejaký ten čas, od jeho prečítania (čítala som ho ešte v decembri), tak zanechal vo mne silnú emóciu, o ktorej dokážem písať aj dnes.
Hlavná hrdinka. Austin. Silná ženská postava, ktorá musela až príliš rýchlo dospieť, keďže život sa s ňou vôbec nemaznal. Bolo mi naozaj veľmi ľúto, že kvôli tragickej udalosti neprežila detstvo, ktoré si každý zaslúži. Naopak, častokrát musela riešiť vnútorné dieťa, ktoré svojim nezrelým postojom k životu, ovplyvňovalo život jej otca a tým aj jej život. Bola som nahnevaná, o koľko kvôli takému správaniu Austin prichádza, ako ju to veľmi v jej ťažkom živote ovplyvňuje. Nemala čas na nič, ani len na smútok, ktorý mal prirodzene prísť a postupne sa vytrácať.
Našťastie autorka nepíše tragédiu, ale dáva priestor svojim postavám, aby dostali šancu nielen na zmenu, ale aj okúsiť niečo lepšie, ako len problémy. Aj keď život hlavnej hrdinky nebol prechádzka ružovou záhradou, od čoho sa samozrejme odvíja aj jej správanie v niektorých životných rozhodnutiach, tak dostáva šancu zažiť niečo iné, len jej to uniká medzi prstami...
Keď sa do príbehu začítate (čo naozaj odporúčam sa začítať), tak zistíte, že tie magnólie tam nie sú len tak pre nič. Majú význam, ktorý si musí čitateľ vyvodiť po prečítaní samostatne... Veľmi sa mi aj páčilo, ako boli zobrazené niektoré susedské vzťahy, ktoré sa vymykajú niektorým štandardom v našom prostredí (nepíšem vlastnú skúsenosť, ešte oficiálne susedov nemáme... ).
Keďže je to písané v prvej osobe, tak vnímame toho veľmi veľa. To, ako sa Austin cíti, čo prežíva, ako vníma celkovo toto jej životné poslanie a údel. Je tam veľa priestoru na rozhovory, ktoré nám otvárajú aj pohľady ostatných hrdinov, a tak vytvárajú komplexný pohľad na celý tento príbeh. Niekomu môže takéto ja-rozprávanie prekážať. Ja som si ho prvotne ani nevšimla, až kým ma jedna čitateľka, ktorej som knihu odporúčala, neupozornila. Napriek tomu, že povedala, že takýto typ príbehov jej vadí a nevyhľadáva ich, v tomto jej to až tak neprekáža a z knihy zostala rovnako unesená ako ja. To svedčí o autorkinom talente, že si vie získať čitateľa aj napriek jeho prvotným predsudkom.
Verím, že vydavateľstvo Kumran týmto príbehom nekončí a my sa dočkáme aj ďalšieho príbehu z pera tejto autorky, ktorá mi mimoriadne svojimi príbehmi sadla.
Marika z Idealofbooks.
