Dar

Bol to muž pracovitý a dobrosrdečný, s nikým nikdy nemal vážny konflikt. Pána statku - Krištofa mal veľmi rád a vážil si ho ako autoritu aj ako priateľa.Dni tu ubiehali pokojne, až kým menší rozruch nevyvolal balík, ktorý priniesli Alfrédovmu susedovi. Bol to dar od Krištofa. Sused si v ňom našiel vec, po ktorej už dávno túžil a Alfréd, keďže mali spolu dobrý vzťah sa tešil spolu s ním.O pár dní, však, začali balíky prichádzať aj druhým ľuďom zo statku. Nakoniec ostala len veľmi malá skupinka ľudí, ktorí balík nedostali. Bol v nej aj Alfréd. Stále však dúfal, že raz dostane dar od Krištofa aj on.Ubiehali týždne, mesiace, prešlo pár rokov a balík stále neprichádzal. Alfréda to veľmi bolelo. Myslel si, že Krištof naňho zabudol, alebo ho nemá tak rád, ako ostatných... Okrem toho ho mrzelo, že balíky dostali aj ľudia, ktorí si Krištofa vôbec nevážia a nemajú ho ani trochu radi.Jedného dňa sa pán a kováč náhodne stretli. Pán videl, aký je Alfréd utrápený a tak sa ho spýtal:"Prečo si taký smutný, priateľu?"Alfréd mu nechcel povedať, že kvôli tomu, že nedostal od neho dar; na dar si predsa nemožno nárokovať; tak len sklonil hlavu a sklopil zrak."No tak, mne to môžeš povedať. Každý deň sa snažím o to, aby sa ti tu dobre žilo, pretože mi na tebe záleží a bolí ma, keď si taký smutný."Tieto slová Alfréda posmelili a tak mu všetko vyrozprával.Pán sa naňho pozrel tak, ako sa môže pozrieť len najlepší priateľ a povedal mu:"Veľmi rád by som ti poslal dar, ale bol som u teba doma niekoľkokrát a preto viem, že preň ešte nemáš miesto."A tak sa Alfréd pobral domov, aby urobil miesto. Hoci mal domček útulný, bola v ňom kopa haraburdia a neporiadok. Krištof mal pravdu, naozaj by sa tam jeho dar nezmestil.Tak kováč pozhŕňal všetky veci, ktoré sa mu len dali na jednu kopu. Presne vedel, aký veľký je balík a presne toľko miesta mu nachystal.Opäť prešlo pár dní a balík stále neprichádzal. Znova sa stretli a Krištof mu bez toho, že by sa mu bol Alfréd o niečom zmienil povedal:"Ešte stále nemáš preň miesto."Po týchto slovách sa Alfréd rozhodol, že si urobí veľké upratovanie. Poometal všetky pavučiny, pozametal a poumýval špinu, povyhadzoval všetko nepotrebné...Zrazu mal oveľa viac voľného miesta, než kedykoľvek predtým.Ešte v ten deň mu prišiel balík, ktorý bol oveľa väčší, než tie, ktoré dostali jeho susedia a známi..."Boh dáva, ale ty musíš otvoriť dlaň." (neznámy autor)