Všetko sa to začalo jedným snom. Naša riaditeľka už dlhé roky snívala o altánku v strede záhrady, kde by sa naši obyvatelia mohli skryť pred slnkom či dažďom, dať si šálku kávy s priateľmi, alebo len tak posedieť a načerpávať energiu z krásneho dňa...
Ako väčšina organizácií poskytujúcich sociálne služby, aj my máme a vždy sme mali oklieštené financie, a tak altan roky ostával len nesplnenou túžbou...
V jeden krásny letný deň nám, však, pri dverách zazvonil zvonček. Boli to mladí okolo dvadsiatky, ktorí chceli potešiť našich obyvateľov. Urobili im program, spievali, venovali sa im a ešte k tomu nám vyrobili aj drevenú lavičku k ohnisku...
Každého dobrovoľníka vítame s nadšením, určite si viete predstaviť, že sa k nám nehrnú. Pohľad na chorého, trpiaceho človeka nie je ľahký a už vôbec nie vábny. Ak má niekto v sebe túžbu stať sa dobrovoľníkom, väčšinou ide k deťom; veď kto by odolal tým krásnym tváričkám?
Táto skupinka, ale bola z toho všetkého nadšená snáď ešte viac, ako my.
Pri malej exkurzii po našom zariadení prišli až do záhrady. Tu sa im riaditeľka zmienila o jej sne a pokračovali ďalej.
Po krátkom čase sa u nás opäť objavil jeden z dobrovoľníkov - Vladko, ktorý prišiel s návrhom. „Rozprávali sme sa tom a chceme niečo urobiť pre týchto ľudí. Chceli by sme vám postaviť altan a práca bude samozrejme zadarmo."
Financie na materiál sme získali zo sponzoringu od ľudí, ktorí si želajú ostať v anonymite; a práca sa mohla začať.
S padnutou sánkou sme sledovali, ako naši anjeli prechádzajú desiatky kilometrov vždy, keď majú trošku voľného času, aby dielo napredovalo. Neprekážala im zima ani dážď, ani vlastná vyčerpanosť z pracovných povinností...
Keby ste videli oči našich obyvateľov, keď zistili, že cudzí ľudia pre nich niečo budujú a to len preto, aby im urobili radosť... bolo to ako pozerať sa do žiariacich očiek malých detí pod stromčekom...
Altan je hotový a nám sa patrí všetkým poďakovať. Ďakujeme tým , ktorí sa nebáli dokázať nám, že ešte stále existujú ľudia so srdcom na správnom mieste. Ďakujeme za nádej, silu, povzbudenie a lásku - ani neviete, ako sme to potrebovali.
A ešte jedno obrovské ĎAKUJEM vám patrí za to, že pre vás sú aj ľudia s mentálnym postihnutím, na vozíkoch, či s ochrnutou polovicou tela stále plnohodnotnými bytosťami, ktoré si zaslúžia pocítiť lásku, vďaku a úctu...
