Pokazené auto, slovenská dobrosrdečnosť a mŕtvy vták

Auto bolo práve v ten deň v servise a manžel sa tešil, že okrem toho, že opravili čo bolo treba (škrtiacu klapku, spínaciu skrinku a geometriu), ešte ho aj povysávali a umyli.Asi po 50 kilometroch jazdy nám, však, zrazu 2x jemne trhlo auto, ako keby dochádzal benzín (čo bolo prakticky vylúčené, ešte sme mali takmer 3/4 nádrže)a rozsvietili sa kontrolky na ABS a dobíjanie. Manžel Martin zašiel ku krajnici a vypol motor.Keď chcel opätovne naštartovať, auto nereagovalo. Ostali sme trčať na diaľnici pri Ilave."No fajn, hlavne, že je čisté" - ironicky mi preletelo hlavou. Maťo zatiaľ volal so známym, ktorý pracuje v servise, snažili sa dopátrať, prečo nám auto zrazu vypovedalo.Zhruba po štvrť hodinke za nami zastavilo policajné auto. "Skvelé, už len tí nám tu chýbali. Teraz nás ešte zjazdia, že nemáme pustené štyri smerovky "(čo bolo nemožné, pretože nám vôbec nešla žiadna elektrina - nesvietili hodiny ani rádio, nefungovalo ovládanie...). V duchu som sa im však hneď ospravedlnila, že som im krivdila - policajti boli veľmi milí a chápaví, povedali, že nám pošľú cestárov, aby nás označili a my sa máme zatiaľ postaviť za zvodidlá, aby do nás nejaký nepozorný vodič nenabúral. Síce ma napadlo, že ak do mňa vpáli auto v 140 - tke, je jedno, či budem pred zvodidlami, alebo za nimi, ostane zo mňa len mastný fľak..., poslúchla som týchto milých mužov zákona, nahodila reflexnú vestu a stala si za zvodidlá.Martin medzitým vybavil mechanika, ktorý, ale, bol 30 km od nás, tak sme si naňho museli chvíľu počkať.Bol krásny, slnečný deň, okolo nás samé hory, tak som sa pomaly prechádzala za tými zvodidlami a vychutnávala si to. Proste pohoda, klídek, olovnatý vzduch... Stáli sme síce na železničnom nadjazde, ktorý sa zatriasol vždy, keď prešlo trošku väčšie auto, ale inak nič nerušilo piatkovú pohodu...Za ten čas, čo sme čakali, sa okolo nás prehrnuli desiatky áut. Vodiči nás síce zaregistrovali, ale nezastavil ani jeden. Neviem, či si mysleli, že sme asi zatúžili nadýchať sa trochu karcinogénov, keď je vonku tak pekne, alebo ich iba zmiatol môj spokojný výraz...Vedľa nášho auta pod zvodidlami ležal mŕtvy vták. Chudák malý, ani on sa nedočkal pomoci...Zhruba po pol hodine došiel mechanik. Vytiahol nejaký múdry prístroj a zmeral batériu - úplne prázdna. Bolo to zvláštne, pretože sme ju menili len nedávno, tak hľadal príčinu. Aj ju našiel a to vcelku prekvapivú. - Na plusovom kábli z batérie, ktorý vedie do štartéra sa jemným búchaním o motor roztavila izolácia a keď sa potom kábel dotkol motora, vyskratovalo nám to baterku.Mechanik len pokrútil hlavou, že toto ešte nevidel, aby to LEN vyskratovalo baterku. Povedal, že je ZÁZRAK, že sa nám nezapálil motor a nevybuchlo celé auto (aj s nami). Celkom ma potešilo, že ma tam hore ešte nechcú :-) Ešte mám veľa snov a plánov...No nič, bolo treba ísť kúpiť novú batériu. Keďže ja sa týmto veciam absolútne nerozumiem, museli ísť chlapi. Ešte som manžela vystrojila so slovami, že ak ma niekto unesie do Ukrajiny kvôli predaju na orgány, prídem ho strašiť..., a odfrčali hľadať benzinku. Ostala som sama žena na diaľnici s pokazeným autom.Rýchlo som sa šupla do auta na sedadlo spolujazdca, ručne pozamykala všetky dvere a zapla si pás v nádeji, že ak do mňa vrazí auto, možno mi aspoň vystrelí airbag.Asi po minúte začal pískať alarm. Lepšie povedané snažil sa zo všetkých síl, ale zvuk bol tichý a prerušovaný.Asi ako pohli baterku, dostala sa mu štipka energie, tak sa chcel predviesť.Chcela som ho vypnúť, ale ovládanie stále nefungovalo, tak som si tam sedela v pískajúcom aute a spievala slová známej pesničky - ...Zober ma naspäť tam, kde som býval...(to bola vtedy moja najväčšia túžba). Neviem, či som spievala tak falošne, alebo sa to auto nadomnou zľutovalo, ale faktom je, že po chvíli sa alarm vypol.Po necelej pol hodinke sa vrátili chlapi aj s novou batériou. Pán mechanik ju nahodil, káble oblepil izolačkou a mohli sme frčať ďalej.Ešte nikdy ma tak nepotešil zvuk motora. Po dvoch hodinách strávených na chvejúcom sa nadjazde sme mohli konečne odísť...Večer som si líhala do postele s dobrým pocitom - nevybuchli sme, všetky orgány mám zatiaľ v tele a ešte som aj nabrala pár endorfínov zo slnka a krásneho výhľadu. Proste skvelý deň :-)