Odpusť

Zmlátili Ťa, ponížili, pľuli na Teba, mučili Ťa a nakoniec Ťa nechali v mukách umrieť... My sme Ťa nechali v mukách umrieť... Odpusť, že Ty, ktorý si najlepšie vedel, že Boh je stále s tebou, si musel pocítiť takú úzkosť, až si zvolal:"Prečo si ma opustil?"Teraz by som Ti chcela povedať:"Pozri, Pane, na mňa a môj život. Pozri a teš sa, stálo to za to!" Ale nemôžem... Naozaj Ti to stálo za to? Nemáme sa na čo sťažovať. Máme dostatok jedla, šatstva, zamestnanie, vďaka ktorému si môžeme dovoliť kúpiť všetky možné výdobytky techniky. Na dvore nám parkuje nie jedno, ale hneď niekoľko áut. Máme zabezpečené maximálne pohodlie.Netrápia nás vojny, nevieme, čo je hlad. Nikdy sme nevideli umierať nikoho z našich najbližších od smädu, alebo na obyčajnú chrípku...Mali by sme byť spokojní, a namiesto toho... Len sa sťažujeme, chceme stále viac a pri tejto honbe za vecami, ktoré sa nám aj tak o pár týždňov zunujú zabúdame na Teba.Aspom jeden pohľad a obyčajné ĎAKUJEM... Ty si predsa musel vedieť, že to takto dopadne a napriek tomu si to všetko dobrovoľne podstúpil. Bez Teba by sme nemali nič... Nikdy by sme nemali šancu na večnú radosť, keby si sa neobetoval. Nechal si ich, nech Ti vytŕhajú kusy mäsa a za všetko toto utrpenie si od nás žiadal iba jediné:"Milujte sa, ako som ja miloval vás!"Robíme to? Nie je to náhodou tak, že využijeme každú príležitosť na to, aby sme podrazili svojho priateľa? V boji o vyššiu pracovnú pozíciu nepoznáme brata, sme zákerní, falošní, neprajní a závistliví...A predsa si šiel... Aj kvôli mne... Odpusť, Pane, že moje plány byť lepšou zlyhávajú.Odpusť, že nemám dosť vytrvalosti a veľmi rýchlo sa vzdávam.Odpusť, že často myslím hlavne na seba a zabúdam na ľudí, ktorí ma potrebujú. Ďakujem, že napriek všetkému si nechal preliať svoju krv, aby sme dostali šancu.Sľubujem, že tentokrát ju už skúsim nepremrhať, aby si si pri pohľade na môj život mohol povedať: "Stálo to za to!"