SaS už dlhodobo presadzuje, aby sa zrušili. Ako člen Výboru pre kultúru a médiá sa touto problematikou dlhodobejšie zaoberám.
Ak by sa poplatky zrušili, ročne by mohla priemerná slovenská domácnosť ušetriť viac ako 55 eur. Takisto by sa odstránila duplicita platby v prípade podnikateľov a neefektívnosť či nákladnosť výberu tohto poplatku, ktorý stojí ročne okolo jedného milióna eur. Aktuálne platná legislatíva dokonca nemá jasno v tom, či v prípade firiem sa do počtu zamestnancov pre účely výpočtu výšky koncesionárskych poplatkov započítavajú aj dohodári alebo nie.
Pýtate sa, čo bude s verejnoprávnou televíziou, ak úplne zrušíme poplatky? Ako sa bude financovať vysielanie? Navrhujeme, aby sa súbežne so zrušením koncesií zriadil aj nárok na financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu, tzv. nárokovateľnou položkou. Jej výšku navrhujeme v sume zhruba 82 miliónov eur, čo je tá istá suma, aká sa dnes vyberá na koncesiách.
Už dnes pritom časť obyvateľstva je od poplatkov oslobodená. Ide o dôchodcov a poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Zmena zákona platí od začiatku tohto roka. Doposiaľ poberatelia dôchodkových dávok alebo dávok v hmotnej núdzi platili polovičnú sadzbu poplatku – t.j. 2,32 eur.
Systém by mal byť nastavený pre všetkých rovnako. Aj ostatné skupiny obyvateľstva, rovnako tak aj podnikateľský sektor, by mali byť od tohto nezmyselného poplatku oslobodení. Aktuálne, keď sa podnikatelia boria s následkami koronakrízy, by sme ich nemali zaťažovať nezmyselnými poplatkami, a čo najviac sa usilovať o to, aby sme im uľahčili podnikanie.
Pri týchto poplatkoch, ktoré minulé vlády dokonca chceli ešte navyšovať, si treba uvedomiť, že napríklad podnikatelia štátny rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Štátny rozhlas a televízia sú pre chod krajiny určite potrebné a majú svoju opodstatnenú funkciu, preto v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie.
