Matky učia dcéry ako byť ženou a otcovia synov, ako sa stať mužmi. Učia nás chodiť, jesť, rozprávať, vnímať okolitý svet. Vďaka ich rozhodnutiam navštevujeme konkrétne krúžky a školy. Rodičia nás od narodenia formujú, sú vzorom, autoritou. Súhlasíme s nimi, bojujeme s nimi, opúšťame ich, vraciame sa k nim.
Pravdou je však aj to, že nie všetko, čo nám naši rodičia tvrdia, v skutočnosti tak aj je. Ich názory sú formované na základe ich vlastnej skúsenosti, ktorá je neprenosná. Vnímajú svet vlastnými očami generácie, v ktorej vyrástli (a takisto "majú spustený program" ich vlastných rodičov).
Skvelá vec na živote v zahraničí je aj to, že všetko to, o čom nás doma presvedčili, že sme, môžeme nechať doma a môžeme začať písať svoj vlastný príbeh. Môžeme sa opakovane mýliť, skúšať, znovu objaviť, opäť sa mýliť, opustiť sa a opäť sa nájsť.
No a môžete zistiť aj to, že to, čo si myslia o svete rodičia, "tam vonku" až tak neplatí a že rodičia "tam vonku" učia svoje deti odlišné koncepty, ako vidieť svet a seba v ňom.
No a vtedy, by nám napríklad názov tohto článku a nasledujúce video a nepripadali senzačné, vulgárne či aspoň neobvyklé.
V nasledujúcom videu nájdete krásny rozhovor s Romanou o tom, ako sa postavila k svojej “novej rodine”, čo si o jej rozhodnutí mysleli jej rodičia a jej blízke okolie.
