Zvykli sme si, že ku všetkému okolo nás sa vieme v prípade núdze opätovne a relatívne jednoducho dostať. Minie sa nám benzín? nevadí, zunuje sa nám byt? nevadí. Meníme autá, oblečenie, elektroniku, domácich miláčikov a vlastne aj vzťahy. Všetkého môžeme mať nepreberné množstvá, stačí mať dostatok financií a vedieť za kým ísť.
Narozdiel od ostatných vecí v živote, minutý čas nevieme nahradiť. Pomaly nám s každým dňom klesá pomyselný ukazovateľ na našej "palivovej nádrži". Azda len, v našom prípade je to ešte o to zaujímavejšie, že nevieme akú veľkú nádrž máme.
To ma privádza k slovám Steva Jobsa, svojho času jedného z najbohatších ľudí na planéte. Aj on by určite rád, v posledných chvíľach svojho života vymenil všetky svoje peniaze a IT patenty za viac času.
“At this moment, lying on the bed, sick and remembering all my life, I realize that all my recognition and wealth that I have is meaningless in the face of imminent death. You can hire someone to drive a car for you, make money for you – but you can not rent someone to carry the disease for you." S.Jobs
O to úžasnejšie je stretnúť sa s ľudmi, ktorí si vážia svoj čas, no dokážu sa oň zmysluplne a bezodplatne podeliť s druhými. Napríklad ako môj priateľ Erno Walzel. Učí ako dobrovoľník deti zmysluplne využívať počítače a učí ich programovaniu. Možno aj vďaka nemu vyrastie na Slovensku druhý Steve Jobs, ktorý, možno pomôže ďalej ďalším ľuďom.
A pozor., Erno bol skvelý hosť a veľmi prirodzene vo vás prejaví záujem prihlásiť seba, či vaše deti na kurz programovania.
