X+
Po prílete zo Seattlu ma privítalo upršané počasie. Presun z letiska do centra mi zabezpecili moji známy z East Lansingu, vo veľkom lejaku sme si prešli niekoľko obchodov na Michigan Ave a potom som sa presunul k mojmu hostiteľovi Michaelovi(opäť známy známej), ktorý býva neďaleko od centra. Konečne zodpovedný a overený človek u ktorého môžem prežiť posledné dni v USA na rozdiel od Seattlu.
V pondelok sa na mňa konečne po asi týždni pozrelo slnko a príjemných 75F. Prešiel som si všetky známe miesta, ktoré musí každý návštevník Chicaga vidieť. Navy Pier, Millenium Park s veľkou lesknúcou sa fazuľou a Buckinghamskú fontánu. Prešiel cez Loop k Chicago River, zobral river taxi a vybral sa do Chinatownu. Tento Chinatown nie je taký pekný a "klasický" ako ten v San Franciscu, ale aspoň som sa dobre najedol. S River taxi som sa vrátil do centra a vyviezaol sa na Willis Tower na Skydeck s nádherným výhľadom na celé mesto. Hore som strávil skoro 3 hodiny, videl som Chicago cez deň aj celé rožiarené večer za tmy.
V utorok som zvolil pohodovejší režim, pozrel si Wregley Field (Chicago Cubs) a namieril si to do centra na slávnu chicagsku pizzu. Ešte raz si pozrel fontánu a potom už na vytúžený hokejový zápas v United Centre, pre-season game NHL medzi Blackhawks a Red wings. Na atmosféru na bratislavskom hokejovom Slovane to určite nemá, ale rozhodne som si to užil. Škoda len že ani Hossa, Handzuš a na druhej strane Tatar nenastúpili.
V stredu ma už len čakal presun na letisko, dlhé rady na security check-u a hodinové zdržanie na odlete pre pokazené záchody v lietadle. Skrátka klasický medzinárodný let. Našťastie vo vzduchu sme všetko dobehli a tak let trval len okolo 8 a pol hodiny. Vo Viedni ma čakal odvoz do Bratislavy.
Už som bezpečne doma a teraz sa snažím zvyknúť si na realitu z toho 10 týždňnového amerického sna. Nie je to ľahké, určite to poznáte, nehovoriac o časovom posune.
