Na Slovensku s krátkym prestávkami vládne od roku 2006 takzvaný, ako on o sebe hovorí, Slovenský sociálny demokrat Robert Fico, ktorý si v roku 2024 v čase keď Slovensko stráca tempo v dobiehaní príjmov za vyspelými štátmi EU a v čase konsolidácie, navýšil svoj príjem tak, že premiéri okolitých východoeurópskych štátov mu môžu závidieť. O Robertovi Ficovi by sme mohli povedať že je to taký Slovenský sociálny demokrat ktorý sa rád kúpe v zlatej vani.
Prečo tento krok zvýšiť svoj príjem vyvoláva zásadnú kritiku
Pomalý rast reálnych miezd: Ak mzdy občanov na Slovensku od roku 2006 rástli pomalšie než v Poľsku či Česku, kúpna sila obyvateľstva zaostávala. Ak v tomto prostredí dôjde k skokovému navýšeniu príjmu premiéra, priepasť medzi vládnucou triedou a bežným občanom sa ešte viac prehĺbi.
Atypický skok namiesto postupného rastu: V štandardne fungujúcich ekonomikách sa platy ústavných činiteľov odvíjajú od jasných indexov (napr. percentuálny násobok priemernej mzdy z minulého roka), čím rastú alebo klesajú spolu s ekonomikou. Zvýšenie príjmu prostredníctvom oslobodených paušálnych náhrad obišlo tento automat.
Absencia zásluhovosti (Performance Management): V súkromnom sektore je vysoký plat manažéra podmienený výsledkami (rastom firmy, efektivitou). Ak sa ekonomika štátu potýka s vysokým deficitom a pomalším rastom miezd, skokové zvýšenie platu predstaviteľa štátu nespĺňa princíp zásluhovosti.
Porovnanie mesačných príjmov premiérov a priemerných miezd (1. polrok 2026)
Štát | Meno premiéra | Celkový vládny príjem premiéra (mesačne v EUR) | Priemerná hrubá mzda v štáte (1. polrok 2026) | Pomer (príjem / priemerná mzda) |
Slovensko | Robert Fico | ~ 11 000 € (s paušálnymi náhradami) | 1 659 € (v Q2 2026 až 1 707 €) | 6,6-násobok |
Česko | Andrej Babiš | ~ 12 250 € (308 700 CZK) | 2 015 € (50 650 CZK) | 6,1-násobok |
Maďarsko | Péter Magyar | ~ 9 600 € (3,8 mil. HUF) | 1 920 € (764 100 HUF) | 5,0-násobok |
Bulharsko | Rumen Radev | ~ 6 240 € | 1 444 € | 4,3-násobok |
Poľsko | Donald Tusk | ~ 5 500 € (cca 23 500 PLN) | 2 150 € (9 233 PLN) | 2,6-násobok |
Rumunsko | Ilie Bolojan | ~ 4 950 € (24 680 RON) | 1 870 € (9 483 RON) | 2,6-násobok |
Slovensko (Robert Fico)
Mechanizmus: Kombinácia zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a vládnych uznesení.
Špecifikum: Základný plat premiéra sa odvíja od násobku poslaneckého platu. Výrazný skok v príjme však nastal v roku 2024, keď vláda vlastným uznesením výrazne zvýšila paušálne náhrady. Tieto náhrady (vyše 7 000 €) tvoria väčšinu príjmu, sú nezdanené a neplatí sa z nich zdravotné ani sociálne poistenie.
Česko (Andrej Babiš)
Mechanizmus: Zákon č. 236/1995 Sb. o platoch ústavných činiteľov.
Špecifikum: Plat sa vypočítava automaticky pomocou platovej základne určenej z priemernej mzdy v národnom hospodárstve prenásobenej koeficientom pre danú funkciu (pre premiéra 3,5). Nárast v roku 2026 vyplynul z automatickej zákonnej valorizácie o 5 %.
Maďarsko (Péter Magyar)
Mechanizmus: Úprava platov členov vlády na základe rozhodnutia predsedu vlády/parlamentu.
Špecifikum: Pôvodný systém nastavený Viktorom Orbánom umožňoval svojvoľné zvyšovanie platov ministrov a premiéra prostredníctvom funkčných príplatkov (čím sa plat dostal cez 16 000 €). Nový premiér Péter Magyar skresal oficiálnu odmenu za vedenie kabinetu na fixnú hranicu 3,8 milióna HUF.
Bulharsko (Rumen Radev)
Mechanizmus: Pravidlá odmeňovania schválené Národným zhromaždením.
Špecifikum: Základný plat premiéra vychádza z 3-násobku priemernej mesačnej mzdy vo verejnom sektore, ku ktorému sa pripočítava 55 % funkčný príplatok a príplatok za odpracované roky.
Poľsko (Donald Tusk)
Mechanizmus: Zákon o odmeňovaní osôb zastávajúcich štátne riadiace funkcie.
Špecifikum: Plat sa skladá zo základného platu (wynagrodzenie zasadnicze) a funkčného príplatku (dodatek funkcyjny), vyjadrených cez koeficienty voči základnej čiastke stanovenej v štátnom rozpočte. Vládny plat nezahŕňa iné súkromné či európske dôchodkové príjmy.
Rumunsko (Ilie Bolojan)
Mechanizmus: Zákon č. 153/2017 o jednotnom odmeňovaní v štátnom sektore.
Špecifikum: Hrubá mesačná odmena (indemnizație brută lunară) je pevne stanovená ako 12-násobok minimálnej hrubej mzdy určenej pre výpočet platov ústavných činiteľov. Z platu sa platia plné dane aj odvody (čistý príjem predstavuje cca 2 900 €).
1. Platy premiérov a vládne metodiky:
Slovensko: Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov + Uznesenie vlády SR č. 85/2024 (zvýšenie paušálnych náhrad členov vlády od februára 2024).
Česko: Zákon č. 236/1995 Sb. o platu a dalších náležitostech spojených s výkonem funkce představitelů státní moci (platová základňa pre rok 2026 pre prepočet koeficientom 3,5 pri funkcii predsedu vlády).
· Maďarsko: Zákon o statusi členov vlády a štátnych tajomníkov (2018. évi CXXV. törvény a kormányzati igazgatásról), ktorý definuje platové podmienky a príplatky členov vlády.
Bulharsko: Pravidlá odmeňovania Národného zhromaždenia Bulharska (Правилник за организацията и дейността на Народното събрание) stanovujúce vzorec 3-násobku priemernej mzdy vo verejnom sektore + 55 % funkčný príplatok.
Poľsko: Ustawa o wynagrodzeniu osób zajmujących kierownicze stanowiska państwowe (odmeňovanie ústavných činiteľov prostredníctvom stanovených koeficientov a príplatkov).
Rumunsko: Zákon č. 153/2017 (Legea-cadru privind salarizarea personalului plătit din fonduri publice) určujúci koeficient 12 pre funkciu premiéra, v kombinácii s rozpočtovými nariadeniami (ordonanțe de urgență) upravujúcimi zmrazený výpočtový základ na úrovni 2 050 RON.
2. Priemerné mzdy v krajinách:
Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko: Štatistické ústredie SR (ŠÚ SR), Český štatistický úrad (ČSÚ), poľský Hlavný štatistický úrad (GUS), maďarský KSH, rumunský INS a bulharský NSI pre údaje o priemerných mzde za 1. polrok 2026.
3. Výmenné kurzy:
Oficiálne stredové kurzy Európskej centrálnej banky (ECB) pre prepočet národných mien (CZK, PLN, HUF, RON) na eurá.
Zhrnutie
· Z čisto ekonomického a systémového hľadiska nie je štandardné, aby v krajine s najpomalším dobiehaním životnej úrovne a pri potrebnej konsolidácii mal predseda vlády najvyšší pomer platu k priemernej mzde v regióne.
· Kým zástancovia argumentujú odstránením dlhoročného zmrazenia platov a narovnaním zodpovednosti voči manažérom v štátnych podnikoch, v kontexte výkonu slovenskej ekonomiky za posledných 15–20 rokov ide o krok, ktorý odporuje princípu, že spravovanie štátu by malo byť odmeňované podľa reálneho doručenia hospodárskej prosperity občanom.
