Číslo jedna:
Veronika. Rozprávkový vianočný muzikál. Pocity absurdity, samoty, zavrhnutia. Dodnes spievam melodiu, ktora mi stale zneje dostatocne psycho...
Číslo dva:
Traja chrobáci. Pominutelnosť, pocity absurdity, najma pri obrovských kulisách a komunikacii hatlaninou. Strach zo smrti.
Číslo tri:
Nosferatu. Strach zo vsetkeho. Bojim sa ist napit do kuchyne. WC v noci nehrozi. Pod postelou urcite niekto je. Minimalne neaka ruka, co ma tam stiahne.
To co ma z toho liecilo:
1.Psicek Rex
2.Bud Spencer a Terence Hill. Euforia, chut zit, optimizmus.
3. Lolek a Bolek. Sobotnajsie a nedelne rana. Pri tomto si deti oddychli.
4. Matko a Kubko. Nezabudnutelna hudba.
5.Krtko.Toto male submisivne cudo musel mat rad kazdy...Ked som v osmych rokoch videl prvy krat zabiteho krtka predstavoval som si ako zanechal po sebe v zemi trenirky a kufricek s hrackami.
