Myslím si, že za dlhé generácie učenia sa zlých vzorcov správania ľudstvo dospelo do stavu, že podvedome správanie (ktoré ovplyvňuje naše konanie niekoľkonásobne efektívnejšie, ako naše vedomé správanie) už nás prakticky neučí nič pozitívne. Podvedomie je sklad (viac ako 90% toho, akí sme) nahrávok, stimulov a reakcií odpozorovaných od okolia počas detstva. Nasledovné a ďalšie "odpozorovávanie právd" od iných je dôsledkom postupnej straty schopnosti sebareflexie.
Naproti tomu vedomá myseľ je kreatívna myseľ a v nej je skrytá naša identita, alebo duch. Vidí do budúcna, vie prehodnotiť minulosť, alebo sa dokáže odosobniť v momente, keď rieši problém. Vedomá myseľ v nás udržuje pozitívne priania, ciele. Všeobecné pozitívne myslenie sa nám pokazilo. Tým sa nám kazí mentálne a následne aj fyzické zdravie.
Čiastočne na to funguje placebo efekt, teda vyliečenie sa vlastnou vierou, ale už prakticky asi nenájdete lekára, ktorý by sa vám takto individuálne venoval. No väčšinou sa stretávame s nocebo efektom, teda silou negatívneho presvedčenia. Naše okolie (rodina, učitelia, lekári, "sociálni priatelia“) nás programujú k tomu, aby sme uverili že sme bezmocní, nič nezmôžeme, nič dobré nás nečaká. Je to dosť negatívna perspektíva v zmysle vzorca:
Vaša viera sa stane vašimi myšlienkami,
vaše myšlienky sa stanú vašimi slovami,
vaše slová sa stanú vašimi činmi,
vaše činy sa stanú vašimi zvykmi,
vaše zvyky sa stanú vašimi hodnotami
a vaše hodnoty sa stanú vašim osudom.
Mozog pretvára rozumové vnímanie okolitého sveta (názory) do chemických profilov, ktoré sú vylučované do krvi a riadia osud 50 mld buniek nášho tela. Takže krv bunky nie len vyživuje, ale ich neurochemické súčasti regulujú ich genetickú a behaviorálnu aktivitu. Teda, keď zmeníme spôsob vnímania sveta, svoje názory, zmeníme neurochemické zloženie krvi, ktorá potom vyvolá zodpovedajúcu zmenu v bunkách tela. Zdravie sa teda môže zásadne zlepšiť, ak opustíme svoj starý fatalistický, depresívny pohľad na svet. Navyše „sociálna izolácia je najvplyvnejší, najodolnejší sociálny, či psychologický rizikový faktor ochorenia, aký poznáme. Nič sa mu nevyrovná.“ – Steve Cole, epigenetik z lekárskej fakulty UCLA.
Takže skúsme sa všetci zamyslieť nad našimi – od niekoho odkopírovanými - vzorcami správania. Zbavujme sa stresu a strachu. Pomocou strachu sme ovládaní a strácame kontrolu nad svojim životom. Ale skúsme tiež hľadať pozitivitu, lásku a to, čo stimuluje rast a zdravie buniek.
„Viete prečo je pre nás tak ťažké byť šťastní? Pretože sa odmietame zbaviť toho, čo nás robí smutnými.“
Čítajte: Bruce Lipton – Biológia viery, kapitola 6 a buďte zdraví.
