Cudzí sen

Prvýkrát v živote prežíva výnimočnú chvíľu. Vedela, že už iba pár centimetrov a splnia sa jej najtajnejšie priania. Stala tam vo veľkom pižame, ktorého dlhé gate sa vliekli po dlážke a utierali prach kade chodila. Rukávy košele sa končili ďaleko od končekov jej prstov. Načiahla sa po kľučke. Potiahla, no nič sa nestalo. Bolo počuť iba ako jazýček udrel o kraj diery kam zapadal, bolo zamknuté. Potiahla znova a znova, z tohto neúspechu sa jej začali pomaličky tlačiť slzy do očí. Sadla si ku stene ktorú osvetľoval obrovský mesiac visiaci za oknom. Len tak tam sedela, nevedela ako dlho, keď sa zrazu ozvalo cvaknutie a dvere sa z vrzgotom otvorili. Miestnosť zaplavilo svetlo z vedľajšej miestnosti a vo dverách sa zjavili dve siluety. Dievčatku sa rozžiarila tvárička. Rýchlo sa postavilo, skríklo: „Mama, tato“ a rozbehlo sa k načiahnutým rukám ktoré sa ju chystali objať hneď ako k nim dobehne. Otecko si ju vzal do náruče a spoločne odchádzali. Všetci šťastní. Dievčatko zaspalo v náruči tatka s blaženým výrazom na tvári. „Ja som vás hľadala a vy ste ma našli.“ Zobudila sa však v tej istej postieľke do ktorej si večer líhala. Vedľa nej sa už prebúdzali aj ďalšie deti, ktorím sa možno snívalo niečo podobné. Dievčatko s úsmevom zoskočilo z postieľky. „Dnes musím toho ešte veľa stihnúť. Dnes prezriem všetky dvere a určite nájdem tie svoje.“ Ostatné deti na ňu nechápavo pozerali, ale jej to nevadilo. Vytiahla kľuč zo zámku ich kúpeľne a strčilo si ho do hlbokého vačku pyžamových gatí. „Možno sa zíde“ pomyslelo si. Otvorilo dvere a s odhodlaním vykročilo na chodbu.