Ako už býva zvykom skupina si vybrala predkapely. Prvú si priniesli so sebou z USA, bola to skupina All Time Low, ktorá hrá pop-punk a pochádza z mesta Baltimore v štáte Maryland. Chlapci sa snažili čo najviac zabaviť divákov a to sa im darilo. Hlavne pri akrobatických kúskoch s gitarami, ktoré lietali vzduchom. Ja som sa radšej šiel prejsť a pozrieť si areál jazdeckej dráhy, do ktorého sa zmestí až 65 000 divákov a zistil som nemilé veci, napríklad to, že pivo stojí 6€, obyčajný praclík asi 3€, a tričká okolo 30€. Ďalšou skupinou v rade boli The Baseballs pochádzajúci z Berlínu. Preslávili sa tým, že prerobili súčasné hity do štýlu 50-tych a 60-tych rokov. V ich repertoári nechýbajú hity ako: Umbrella, Call Mee Maybe, Hot N Cold, Chasing Cars a mnohé iné. Bolo vidno, že ľudia ich hudbu poznajú a páči sa im. O tom svedčí aj to, že si pospelovali texty spolu s kapelou a tancovali, akoby sme sa všetci na chvíľu naozaj vrátili o 50 rokov späť v čase.
Potom nastal čas čakania na kapelu, pre ktorú sem všetci prišli. Toto utrpenie sa snažil svojou prítomnosťou na pódiu aspoň trochu zmierniť zajačí maskot z live albumu Awesome As Fuck. O chvíľu na to začala z reproduktorov hrať hudba ako na divokom západe, a z predných radov bolo počuť krik fanúšikov, ktorým sa ako prvým podarilo uvidieť členov kapely. Prvý pojašene vybehol na plac Tré Cool, potom Jason, Mike a na koniec Billie Joe. Okrem týchto stálych členov kapelu samozrejme dopĺňala aj koncertná zostava. Prvá pieseň, ktorá zaznela bola 99 revolutions z najnovšieho trojalbumu, po ktorej bolo pomenované aj toto turné, na ktorom majú Green Day naplánovaných spolu až 45 koncertov z toho 17 v Amerike a 28 na starom kontinente. Škoda len, že si koncerty nerozdelili o niečo rozumnejšie a namiesto piatich koncertov v Taliansku neprišli radšej zahrať aj do Česka alebo na Slovensko. Najbližšie k hraniciam bol práve tento koncert vo Viedni, asi aj preto bolo v dave často počuť Slovenčinu. Na začiatku druhej skladby sa Billie spýtal: „Do you know your enemy?“, čím aj prezradil jej názov. Počas piesne oznámil, že potrebuje na pódiu pomôcť, samozrejme myslel so spevom. Onedlho sa s ním už na stagi vítal prvý z troch šťastných fanúšikov, ktorým sa počas koncertu podarilo dostať sa do bezprostrednej blízkosti kapely. Svoj výstup odvážne zakončil niekoľkometrovým skokom do davu ľudí v prvých radoch Potom nasledoval mix piesní z novších albumov. Je neuveriteľné ako frontman skupiny aj po toľkých rokoch na scéne ešte stále dokáže manipulovať s publikom. Len málokto má tento dar, charizmu, ktorej má Billy Joe na rozdávanie. Ľudia na jeho pokyn kričali, spievali, tlieskali, proste spravili by čokoľvek. Jednoznačne to dokázal pri pesničkách z albumu American Idiot, Letterbomb, kde počas stop-timu burcoval divákov svojimi pokrikmi: „Lose your fuckin‘ mind, let’s go crazy!“ a potom to na konci s Mikeom rozbehli a poriadne sa vyskákali. Počas Holiday zas vypli všetky svetlá na pódiu a jediným svietiacim bol reflektor v Billieho rukách, ktorým mieril zo strany na stranu a oslepoval divákov v hľadisku. Pieseň Boulevard of Broken Dreams spievali úplne všetci, za čo sa nám Billie patrične poďakoval svojou poklonou. Green Day mysleli aj na svojich fans, ktorí sú s nimi už od začiatku alebo majú proste majú radi ich staršie hity. Zahrali celý album Dookie! Za zmienku určite stoja najznámejšie zo songov Bascet Case, Welcome to Paradise, When I Come Around. Na konci skladby Longview, známou svojou basovou linkou, bez toho aby povedala niečo vtipné rozosmiala desaťtisíce ľudí na štadióne jedna baba, ktorá dostala možnosť zaspievať posledné verše. Keď to objektívne hodnotím, bolo to asi to najhoršie, čo som kedy na koncerte počul. Ale očividne jej bolo ľúto, že pokazila pesničku a ospravedlnila sa. Ako odškodné dokonca dostala cenný suvenír, pusu od speváka, takže sa jej to určite oplatilo. Koniec koncov, veď ani niektorí najlepší komici nedokážu niekedy rozosmiať takú masu ľudí. Jej sa to podarilo bez námahy. O niečo lepšie si viedol chalan, ktorý dostal možnosť zahrať si so skupinou na gitare počas pesničky She. Naozaj si to užíval, poletoval z jedného konca pódia na druhý, až boli z toho členovia kapely prekvapení. On bol ale prekvapený ešte viac keď zistil, že si gitaru na ktorej si zahral môže aj nechať. Poďakoval, rozlúčil sa so všetkými členmi a už ho nebolo. Do výzbroje kapely okrem hudobných nástrojov patrí aj delo na toaletný papier a na tričká. Ani som nedúfal, že by mohla pištoľ mať taký dostrel, aby mohlo nejaké tričko doletieť až ku mne, ale bol som milo prekvapený keď sa dostalo ešte 10 metrov za mňa. V areáli fúkal silný vietor, z dostihovej dráhy sa dvíhal prach, ktorý štípal v očiach. Akoby aj počasie cítilo, že sa schyľuje ku koncu predstavenia, to ale fanúšikom vôbec neprekážalo v dopozeraní tejto veľkolepej show. Krv v žilách rozprúdil rýchly song St. Jimmy. A ako už býva zvykom zahrali aj predĺženú, vyše desaťminútovú, koncertnú verziu King for a Day, pri ktorej nemôžu chýbať uletené klobúky a tóny saxofónu. Cez pieseň si Billie vymenil miesto s bubeníkom a Tré sa chopil spevu. Obom to šlo výborne. Skladba potom pomaly prechádzala do coverov: Shout, (I can’t get no) Satisfaction a na konci si poctili skupinu The Beatles prevzatím Hey Jude, pri ktorej sa opäť rozospieval celý štadión. Posledná bola Minority kde si Billie zahral aj harmonikové sólo. Potom už len zamávali a zdekovali sa z pódia. Samozrejme každý ale dúfal, že sa vrátia. A naozaj, nenechali na seba dlho čakať. Vybehli späť aby zahrali prídavok. O chvíľu už znel ich hit American Idiot, za ním, presne ako na albume, Jesus of Suburbia a ja som nechcel aby to všetko skončilo. Na rozlúčku odohrali pomalú Brutal Love. A to bol definitívny koniec.
Kúsok zo skladby Letterbomb:
Celé vystúpenie bolo skvele zvládnuté a milo ma prekvapila jeho kvalita. Jediné čo ma sklamalo bolo to, že som nepočul niektoré obľúbené pesničky napr.: Good Riddance, Waiting, či Wake Me Up When September Ends. Je však jasné, že všetky svoje skladby zahrať nemôžu. Veď za necelé 3 hodiny zahrali 30 piesní bez prestávky, čo si zaslúži obdiv. Po tom ako som si pozrel priamy prenos z koncertu v Nemecku dokonca oceňujem to, že počas turné nehrajú v každom meste ten istý program, ale songy obmieňajú. Títo páni proste po 25 rokoch na scéne už veľmi dobre vedia ako sa to robí.
Kompletný setlist tu:
99 Revolutions
Know Your Enemy
Stay the Night
Stop When the Red Lights Flash
Letterbomb
Oh Love
Holiday
Boulevard of Broken Dreams
Stray Heart
Burnout
Having a Blast
Chump
Longview
Welcome to Paradise
Pulling Teeth
Basket Case
She
Sassafras Roots
When I Come Around
Coming Clean
Emenius Sleepus
In the End
F.O.D.
St. Jimmy
King for a Day
Shout / (I Can't Get No) Satisfaction / Hey Jude
Minority
American Idiot
Jesus of Suburbia
Brutal Love
