Do siedmej hodiny, kedy začínali vpúšťať ľudí do sály, sa fanúšikovia zdržiavali roztrúsený v okolitých podnikoch. No potom sa začali presúvať dnu. V hale ste si mohli zakúpiť tričká a iné merchandise predmety s logom vašej obľúbenej skupiny, prípadne prečítať letáky o zvieracích právach a vegetariánstve a samozrejme nechýbalo ani pivo a iné pochutiny. Onedlho začala hrať prvá predkapela, Saints & Sinners, ktorá bola príjemnou náhradou za skupinu Stomper98 z Nemecka, ktorá mala pôvodne vystúpiť. Saints & Sinners pochádzajú z Prahy a hrajú melodický, chytľavý Oi! s anglickými textami. Vystúpenie veľmi nenaťahovali, zmestilo sa asi do polhodiny. Odohrali niekoľko songov a nechali priestor ďalšej predkapele, ktorou boli Tower Blocks z Berlína. Ich štýl sa dá zaškatuľkovať ako mix street punku a punk & rollu. Spravili naozaj pozoruhodnú show, basgitarista svoj nástroj vymenil na 2 skladby za kontrabas a vtedy sa odviazali ešte viac. Dokonca kontrabas nachvíľu poslúžil ako podstavec pre speváka. Nakoniec ešte potešili coverom od Sham69 „If the Kids are United". A o chvíľu už malo prísť to, na čo každý čakal.
Atmosféra v Lucerne hustla, ľudia sa začínali tlačiť. V hľadisku bolo vidieť obyčajných fanúšikov z Česka, Slovenska a Nemecka ale aj členov známych skupín. Návštevníci koncertu sa snažili Rancid konečne privolať na pódium hlasnými pokrikmi a tleskotom. Približne o pol desiatej sa to podarilo. Rozžiarili sa červené svetlá, na pódium vybehol Lars a bez váhania začal spievať prvé verše „Roots and Radicals". Zvyšok kapely ho nasledoval a začala sa ozajstná show. Bez toho aby sa prvá pesnička skončila hneď po nej nasledoval song „Radio". V takomto rýchlom duchu sa niesol celý koncert, hrali proste hit za hitom. Pred „Last one to die" Lars Fredericson povedal pár slov o tom, že im trvalo naozaj dlho kým sa dostali do Prahy ale sú skurvene radi, že tu môžu byť. A sľúbil, že budú hrať minimálne ďalších 20 rokov a určite sa sem ešte vrátia, počas pesničky sa nevyhli ani technickým problémom keď musel Tim meniť gitaru pri sóle. Za spomenutie určite stojí aj skladba „Red Hot Moon", kde v štúdiovej verzii má spevácke, alebo skôr rapové sólo Skinhead Rob, no keďže ten v Prahe nebol a niekto to zaspievať musel, rozhodli sa, že si vyberú niekoho spomedzi fanúšikov. Tim Armstrong zbehol pod pódium a začal v dave hľadať toho správneho ktorý pozná celý text. Nakoniec takého predsa našiel, a ten zvládol svoju úlohu vskutku bravúrne. Odniesol si zážitok na celý život, veď koľko ľudí sa môže pochváliť tým, že stáli a spievali na pódiu s punkovou legendou. Popri dvoch hlavných spevákoch si zaspieval aj basgitarista Matt Freeman, napríklad pri „Black & Blue". Kapela s výnimkou Larsa si aj na chvíľu oddýchla a to pri songu „The war ends", keď spieval a hral len on a publikum. Ale chorály a spev sa od fanúšikov ozývali nielen vtedy, ale počas skoro každej pesničky. Po tom ako zahrali „Fall back down" odišli z pódia, ale museli sa ešte predsa len vrátiť kvôli neustávajúcemu skandovaniu: „Rancid, Rancid, Rancid" dopĺňaného tlieskaním. Zahrali ešte 4 pecky, z čoho posledná bola najznámejší hit „Ruby Soho". Na koniec smerovalo do publika už len pár paličiek, asi 20 trsátiek, playlisty a tričká. Potom sa už každý pobral vlastnou cestou do nočných ulíc Prahy. Dokopy za približne 2 hodiny Skupina zahrala vyše 30 piesní z hádam každého ich albumu, čo je v priam heroický výkon. Kompletný playlist si môžete pozrieť tu:
Roots Radicals
Radio
St. Mary
Journey to the End of the East Bay
Maxwell Murder
Last One to Die
East Bay Night
Dead Bodies
The 11th Hour
I Wanna Riot
Red Hot Moon
Hooligans
Old Friend
Nihilism
Black & Blue
Salvation
Bloodclot
Rejected
The Way I Feel
It's Quite Alright
Lock, Step & Gone
Olympia WA.
The Wars End
Something in the World Today
Adina
Hoover Street
Fall Back Down
Time Bomb
Tenderloin
Listed M.I.A.
Ruby Soho
