Je zaujímavé vidieť ako rôzni ľudia ponímajú život vlastným spôsobom (tým životom myslím momentálne hlavne prácu). Niektorí vravia, že treba mať jasný cieľ, niečo čo človeka baví a ísť na 100% jasne za ním, bez ohľadu na to, že to v počiatkoch môže byť ťažké. Nemať záložný plán, pretože ten nás vždy utešuje a nemusíme potom čeliť problémom a výzvam, ktoré prináša plán A. Na druhej strane niektorí ľudia hovoria, že vždy treba mať druhý plán, záložný biznis. Ale aj z vlastnej skúsenosti viem, že sa nedá venovať 2 veciam súčasne naplno a byť v nich špička a robiť kvalitnú prácu (pokiaľ nieste Leonardo da Vinci - architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar, alebo M. R. Štefánik - astronám, fotograf, letec, generál). Aj napriek tomu máme na Slovensku plno samozvaných multižánrových "odborníkov". Aby som im toľko nekrivdil, dá sa to. Musíte však preto niečo obetovať, voľný čas, osobný život, priateľov, či dokonca zdravie, každý niečo iné, niekto možno aj všetko. ***poznámka autora: kiežby aj o mne raz napísali, Roman Oravec, architekt, fotograf, hudobník, básnik a národný buditeľ. :)
Ale možno to nie je o tom kto alebo čo ste, všetci sme predsa len ľudia. Možno je to o tom čím sa cítite byť, čím chcete byt. Potom sa tomu začať venovať a niekde na pomyselnej priamke medzi bodom A a B sa tým naozaj stanete. Kedy? To možno ani sami nezistíte. Či je to jedna vec, alebo viac vecí, stačí ísť oddane za cieľom a dorazíte tam. Pre každého môže byť cesta iná, priamka kľukatá, rozvetvená. Ja som tiež ešte stále na tej svojej, možno sa pýtate ako môžem o tom písať keď som si to celé ešte neprežil? Jednoducho, lebo tomu verím.
Toľko moje sobotňajšie zamyslenie. Niekedy aj na najhlbšom dne demotivácie a prokrastinácie nájdete práve motiváciu. Stačí zmeniť uhol pohľadu. Ako sa vraví: "One man's heaven is another man's hell". A samozrejme aj naopak.
