Dúšok života

Na začiatku mi dali do ruky šálku. Ani som sa nenazdal a už sa aj pýtali: „Kávu, alebo čaj?“. Káva je horká, vybral som si čaj. Ale aký by to bol čaj bez citróna, a keďže som pôžitkár dal som si aj med. Je smutné že niektorí ľudia si nemôžu dovoliť ani cukor, ale niektorí si pridávajú ešte aj mlieko. Ale, viete ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Keď si dajú citrón s mliekom, mlieko sa im zrazí. Nik predsa nemôže mať všetko. Čím som bol starší, dával som si do čaju tým viac čajových lístkov a mal som ho trpkejší a trpkejší. Ale vždy som si ho vedel niečím dochutiť. Pil som čaj neochutený , taký aký sa píjaval dávno, pil som čaj presladený a mal som už dokonca aj kávu. Vždy lepšie ako nič. A zistil som že aj káva môže byť celkom chutná, keď si ju samozrejme niečím osladíte. A je jej nespočetne veľa druhov. Viedenská, írska, cappuccino, moka, presso, piccolo... Je fajn, že človek si môže vždy vybrať. Neviem si predstaviť, že by existoval iba jeden druh a nechápem ľudí, ktorí celý život pijú to isté. Alebo ešte horšie, nechajú si čaj odstáť, kávu vychladnúť, a premárnia možnosť vychutnať si tú lahodnú, opojnú chuť. Ja pijem zásadne plnými dúškami a ešte za horúca. Raz sa prepijem až na druhú stranu. Veď na každého z nás to čaká. Šálka sa mi rozbije, ale nesmúťte. Nechajte si každý črep z mojej šálky a dobrý pocit z toho, že sme si spolu mohli vychutnať dúšok života.