Ako ale dokáže vodič autobusu, zdravotná sestra, pani za pokladňou v supermarkete alebo pracovník pri páse zlepšiť stav v Somálsku, Afganistane alebo Haiti? Nie je pochýb o tom, že každá z týchto profesií a mnohé ďalšie prispievajú ku každodennému chodu štátu v ktorom žijeme. Spoločnosť potrebuje poriadok na to aby fungovala. Ale existuje v našej republike naozaj poriadok? Je v súlade s týmto poriadkom to, že vláda je priamo prepojená s finančnými skupinami a prijíma zákony ktoré nie sú v záujme obyvateľov štátu? Zákony znevýhodňujúce podmienky pre podnikateľov, tých čo dokážu tvoriť kvalitné pracovné miesta. Nie tie na hranici minimálnej mzdy, ktoré ponúkajú zahraničné korporácie. Predsa žijeme v demokracii, vláde ľudu. Je to tak, či nie? Súčasný stav pripomína skôr opak vlády, bezvládie, z lat. an-archos, anarchiu. Použitie slova anarchia na opísanie momentálneho politického stavu slovenskej republiky, sa môže dokonca zdať znevažovaním skutočného významu tohto slova. Pretože i anarchistické zriadenie má vyššie morálne princípy a hodnoty ako tie, ktoré platia na Slovensku. Týmto som ale chcel naznačiť, to čo všetci už vieme, vždy treba začať najprv od seba. Na to aby sme dokázali zlepšiť svet, potrebujeme najprv zlepšiť seba a svoje prostredie, Slovensko. K tomu prispieva čiastočne každý pracujúci človek ako súčasť systému. Každá súčiastka stroja dopomáha k jeho plynulému chodu. Produktom tohto stroja by mali byť vedci, lebo tí dokážu prinášať nástroje na zlepšenie kvality života a to nie len u nás ale všade vo svete. Avšak to platí za predpokladu, že nami vytvorené hodnoty sú zúročované. Práve preto ešte viac prispejeme k zlepšeniu ak sme si schopní zvoliť morálnych politikov s presvedčením a víziou, ktorí nebudú obohacovať seba ani svojich spriaznencov.
Ale najväčší vplyv by malo ak by sme sa dokázali vzdať konzumného spôsobu života. Potrebujeme naozaj všetky veci ktoré máme v domácnosti. Koľko z nich je nevyhnutných pre náš každodenný život? Potrebujeme každý rok nový telefón, novší, tenší televízor, najnovšiu kolekciu oblečenia a módnych výstrelkov? Tento elektronický odpad potom končí za zámienkou „recyklácie“ alebo „humanitárnej pomoci“ na skládkach po celom svete. Najznámejším takým miestom je africká Ghana. Veď prečo nie, je ľahšie zbaviť sa zodpovednosti a finančných nákladov súvisiacich so skutočnou recykláciou. Len v mobilných telefónoch sa za rok 2014 minuli drahé kovy v hodnote $2,5 miliardy, ktoré sú ďalej nerecyklovateľné. Namiesto toho aby sme zužitkovali veci na maximum je pohodlnejšie kúpiť nové. Potrebujeme zmeniť spôsob zmýšľania skôr než sa dostaneme do bodu z ktorého nebude možný návrat. Tam kde nie je dopyt, klesá aj ponuka. Preto najjednoduchšou cestou pre bežného človeka k zlepšeniu je viac rozmýšľať nad tým čo kupujeme a lepšie vyberať. Označenie Fair trade, zabezpečuje výrobu produktov v súlade s ekologickými normami, tak ako aj to, že pracovníci dostávajú zaplatené nie nižšou sumou ako je trhová cena a že neboli pri produkcii porušované žiadne z ľudských práv. Uprednostňujme produkty z ekologických, recyklovateľných materiálov. A hlavne aj recyklujme. Odmietnime igelitovú tašku v obchode, prinesme si radšej vlastnú z domu. Zdá sa to ako maličkosť ale na konci roka môžeme ľahko skončiť s číslom 20 miliónov tašiek len pri jednorázovom každodennom nákupe v mestečku s 50 tisíc obyvateľmi. Nehovoriac o ostatnom plastovom odpade. Apelujme preto na miestne samosprávy, aby zvýšili podiel recyklovaného odpadu. Veď okrem zaužívaných recyklovaných surovín (sklo, papier, plasty) sa dá recyklovať aj biomasa, kovy a tetrapaky od džúsov a mlieka. Tak prečo nie sú aj kontajnery na tieto druhy odpadu umiestňované v našich obydliach?
Rozmýšľajme o budúcnosti, buďme otvorení voči pokrokovým technológiám, solárnym panelom, veterným elektrárňam, pasívnym domom, hybridným motorom a elektromotorom. Vytvárajme dopyt po pokrokových, ekologicky nezávadným technológiách a produktoch. Aj vláda by si mala uvedomiť túto skutočnosť a poskytovať dotácie a oslobodenia od daní pre ekologicky nezávadné produkty a technológie. S lepšou spoločnosťou je spojené aj lepšie životné prostredie. V dobe keď si každý dokáže na internete za pár minút nájsť najkvalitnejšie a najlacnejšie výrobky o ktoré má záujem, sú často krát naše mestá pohltené reklamným smogom a billboardami. Dožadujeme sa kvalitnejších verejných priestorov. Prispejme k ich vytváraniu, či už len prejavením záujmu, alebo ideálnejšie, reálnymi pozitívnymi zásahmi. Zo zahraničia sa na nás valia pozitívne príklady, tak nevravme, že sa to nedá! Ukážme, že máme dosť tohto zastaraného stereotypu žitia. Dosť života bez záujmu o svoje okolie. Nerezignujme, práve naopak. Prejavme záujem o zmenu. Súčasná apatia a egocentrický prístup k životu vzbudzuje len ďalšiu apatiu. Potom počúvame z okolia hlášky typu: „Načo? Aj tak sa nič nezmení.“ Táto apatia a konzumný spôsob života vplýva hlavne na deti. Neukazujme im len negatívne príklady, ale práve naopak. Naučme ich nie len všímať si problémy, ale aj hľadať riešenia! Chceme predsa aby naše deti vyrastali v lepšom svete. Buďme práve my tá generácia, ktorá pre nich ten lepší svet vytvorí!
Zdroje:
http://finweb.hnonline.sk/rebricky-124/krajiny-v-ktorych-sa-zije-ako-v-stredoveku-561042
http://www.globalnevzdelavanie.sk/nas-elektronicky-odpad-konci-aj-v-ghane
http://pc.zoznam.sk/novinka/v-telefonoch-sa-nachadzaju-drahe-kovy-v-hodnote-25-miliardy
http://www.separujodpad.sk/index.php/samosprava/ako-motivovat.html
http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/338324-nezamestnanost-po-troch-stvrtrokoch-klesla-na-13-4/
http://www.sme.sk/c/7485983/lipsic-tvrdi-ze-medical-group-a-penta-sidlia-v-belize-na-jednej-adrese.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Spravodlivý_obchod
http://sk.wikipedia.org/wiki/Anarchizmus
