Ket ja budzem orac, ket ja budzem žac, kto mi budze moje volky pohaňac...
Dedo si pospevoval. Nešlo mu. Dnes mu nič nešlo. Nervózny, či čo. Hlava ho bolela. Spieval len preto, že od rána mal svaly na tvári nejaké divné. Tuhé ako nikdy nie. Dúfal, že spevom to rozcvičí. Nešlo to. Ústa mu sťahovalo, líce mu krútlo. Ani sa ráno nenajedol. Aj žene povedal, že dáko čudne mu, nevie hltať a líca ho bolia. Nerozumela, tak reval.
- No, jak bolia? No, sťahuje mu !
Aj inak nakričal na ňu. Sťahovalo mu ústa, hrdlo a basta. Aké špekulácie. Vody sa nevedel napiť a hladný bol. Jéééj! Žena, že k doktorovi, ale dedo len rukou hodil, že ide porobiť čo treba a prejde mu.
Lenže ako porobiť, keď ešte aj ruka bola porantaná. Najprv si myslel, že si ju len rozdrel, keď sa šmykol na dvore. Asi pred týždňom. Krv ani netiekla, ale potom mu zápästie opuchlo...a doktor povedal, že zlomená.
- Fras ce ulap !
Ešte mu aj injekciu pichol a sadru zavesil na krk. Jemu! Robiť treba a nie sadry vešať!
Dedo už nespieval. Večer to bolo horšie, nejedol, nehltal, ani sliny nie. Odviedli ho na pohotovosť a potom na krčné. Keď sa mu do úst nedostali, ˇvedeli o čo ide. Kŕč žuvacích svalov - trizmus.
V anamnéze rana. Rana na ruke. Ošetrená odborne až o niekoľko dní. O očkovaní dedo ani nechyroval, veď načo. Osemdesiat rokov je bez očkovania, aj bez doktorov a dobre.
Tetanus sprevádzajú kŕče celého tela, kŕče sú prevažne tonické – svaly sú stuhnuté, nehýbu sa a nevykonávajú činnosť, ktťorá im je určená. Ak kŕče postihnú dýchacie svaly, pacient sa udusí. Kŕč postihujúci generalizovane všetky svaly vedie k zvláštnemu príznaku, ktorý sa volá opistotonus. Je to poloha, pri ktorej je telo oblúkovite prehnuté, vďaka tonickým kŕčom sa dotýka podložky iba pätami a záhlavím.
Dedo došiel k nám. Doviezli ho na sedačke. Hladný bol, to mu najviac vadilo a ešte mu ...
-.. dych zastavuje. Bodaj ce!
Tetanus je infekčné ochorenie. Za kŕče je zodpovedný neurotoxín - tetanospazmin, ktorý sa produkuje baktéria Clostridium tetani. Ide o smrteľné ochorenie nervového systému s postihnutím periférnych nervov. Clostridium tetani je súčasť bakteriálnej flóry zvieracích i ľudských čriev.
S výkalmi sa dostane do vonkajšieho prostredia a prežíva v odolnej forme – v spórach. Spóry sa môžu dostať do ľudského organizmu znečistenými ranami. Ak sú rany infikované spórami pomliaždené, alebo majú nižšiu vitalitu, nachádzajú spóry vhodné prostredie. Narastie baktéria, ktorá produkuje neurotoxín. Žiaľ, riziko tetanu hrozí aj v prípade drobných a zdanlivo bezvýznamných poranení.
Deda sme zaintubovali a uspali ho. Nasadili antibiotiká ( penicilin – pôsobí dobre aj na anaeróbne organizmy), antitetanický globulin – protilátku proti tetanu, monitorovali a liečili.
Takto sa lieči infekcia tetatanom. Pre pacienta sú zhubné príznaky tetanu -veľmi intenzívne spazmy svalov.Kŕče prebiehajú pri plnom vedomí pacienta. Veľmi bolia a paralyzujú vitálne funkcie. Pacienta treba tlmiť, zvyčajne spí v umelom spánku, dýcha zaň respirátor. Pacient spí tak dlho, kým sa neurotoxín nevoľní z periférnych nervov a kŕče ustanú. Tetanospazmín sa uvoľňuje aj niekoľko týždňov. Súčasťou tejto infekcie sú aj iné príznaky. Nebezpečné sú kardiovaskulárne príznaky, problémy s tlakom a poruchami srdcového rytmu. Pacientom naviac, ako väčšine kriticky chorých, hrozia aj iné komplikácie - infekcie pľúc a trombóza... Akoby tetanu nebolo dosť. Ak má tetanus rýchlo nastupujúce príznaky, alebo je pacient senior, mortalita je veľmi vysoká.
Dedo spal, nič ho nebolelo, ale pri každom otáčaní a polohovaní, napriek intenzívnemu tlmeniu, napriek liekom na uvoľnenie svalov, mal kŕče končatín.
Potom sa prestal úplne hýbať. Znížili sme dávku anestetík, nič. Vyšetrenie mozgu veľa nepovedalo. Potom mal problémy s poruchou srdcového rytmu. Vyriešili sa. Potom mal vysoký, do ohromných výšok stúpajúci tlak. Zvládli sme to. Potom bronchitídu. Potlačili sme ju. Prešli dva týždne a dedovi mykalo iba pravou nohou. Prestali sme ho uspávať. Nepreberal sa. Vyšetrovali a liečili sme. Nič. Dedo sa nehýbal, nepreberal, ale žil.
Deti a žena hladkali dedovu zdravú ruku, volali ho. Nič. Vzdychali, že kto by to čakal.
Dedo sa po ďalšom týždni začal preberať. Komunikoval, bol hladný. Nevedel hltať, stále sme hoživili sondou zavedenou do žalúdka. Začal dýchať bez prístroja, cez tracheostómiu. Postupne sa hltať znova naučil. Kŕče končatín ustupovali a dedo sa len pomaly zviechal. Občas mal stiahnutú pravú nohu...a tak ešte ostal v nemocnici.
Po mesiaci a pol sa stav deda skomplikoval zápalom pľúc.
Už nebude orať, už nebude žať...
P.S.
Dnes sa okolo očkovania robí veľa negatívnej publicity. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie, môže sa rozhodnúť.
Myslím si, že aj teraz je vhodná doba ku kontrole termínu a prípadne obnoveniu očkovania proti tetanu. Cestovanie do iných (aj rozvojových krajín), práca na záhrade, stavby domov, chaty, letné brigády...
Očkovanie proti tetanu a pravidelné preočkovanie sa oplatí každému.
