Zina konečne dostala prácu, pri páse, ale prácu, na ktorú čakala. Dva týždne pracovala v klimatizovanej hale, technológia si žiadala svoje a jej hrdlo, kríže, močové cesty sa ozývali. Ako ostatné spolupracovníčky aj ona sa naobliekala. Bolo to čudné. Vonku 36 a dnu sa triasli ako osiky, kašľali a smrkali. Vo vonkajšom svete sa všetci zbavovali šiat a nosili len najnutnejšie handričky, ony si halili telo do svetrov a vetroviek.
Zavolali ju na personálne. Tam došla. Naspäť nie. Našli ju ležať na dvore naobliekanú v teplom svetri a dlhých hrubých nohaviciach. Modrú, mokrú, kŕče celého tela. Kým došla záchranka, bola mŕtva.
Zina resuscitovali. Nešlo to. Modrú, naobliekanú v troch vrstvách, viezli ju v letnej horúčave desiatku minút, uložili u nás. Bola mŕtva, ale neustále sme ju kriesili. Zina mala 40 rokov. Už sme si povedali, že dosť. Je to viac ako hodina a pol. Všetko má svoje medze.
Možno to bol pohyb, možná jemný závan, možno ston. Nič sme nevideli, nepočuli, nemožno povedať, že sme niečo cítili, ale všetci sme sa naraz pozreli na jej oči, potom na seba. Jej viečka sa totiž pohli.
Išlo sa ďalej. Pokračovali sme. Srdce začalo pracovať. O chvíľu sa začala hýbať.
Neuveriteľné? Srdce išlo vďaka liekom, ale v dávke ktorá znamenala jed. Nebol to infarkt, iba omráčené srdca. Teplom, ischémiou, túžbou, životom? Bohvie?
Obličky mlčali päť hodín, aby sa po našich manévroch pustili do práce. Vyšetrovali sme, vyšetrovali, ale prvotnú príčinu zastavenia srdca sme nenašli. Asi maligná porucha srdcového rytmu. Fibrilácia komôr – jeden z typov zastavenia obehu. Srdce sa na teple splašilo tak, že zastalo.
Zine srdce bilo pomocou liekov, pľúca sa plnili zmesou kyslíka a vzduchu pomocou prístroja, obličky pracovali vďaka liekom a potom vďaka prístroju. Spala, ale o jej vedomí/ nevedomí sme zatiaľ nič nevedeli? .
Zine narástlo brucho. Žila, ale liek urobil svoje. Udržal krvný tlak, stiahol cievy, stiahol, zovrel ich v čreve tak, že sa črevo ischemizovalo. Stiahnutá ciev sa uzavrela.
Absolvovala operácia. Veľkú časť tenkého a hrubého čreva jej odstránili. Bolo nekrotické. Srdce išlo, dýchala, močila, otvorila oči, o čosi neskôr aj komunikovala ( kývala hlavou). Žila pomocou liekov, infúzii, prístrojov.
Činili sme. Naša práca môže ľuďom pomôcť, ale tá istá aktivita ich môže aj zahubiť. V čreve, ktoré nebolo fit po tom čo jej dlho stálo srdce a po našej liečbe došlo k nekróze. Lieky síce držia tlak a prácu srdca, ale môžu nepriaznivo ovplyvniť prietok krvi vo vlásočniciach a výživa orgánu zlyháva.
Črevo nebolo fit aj po operácií a tak baktérie, ktoré zvyčajne sedia vo vnútri čreva, preputovali do krvi, pobrušnice a krvou sa ich toxíny a ony samé roznášali po tele.
Zina mala infekciu, otravu krvi ( sepsu) infekciou, horela ako mesto za oknami nemocnice. V uliciach sa dosahovali teplotné rekordy, ktoré boli identické s telesnou teplotou pacientky.
Bolo tak teplo, že ruže usychali skôr, ako sa ich kvet otvoril.
Zina spotrebovala mnoho antibiotík, liekov na podporu imunity, tých čo ovplyvňujú prácu srdca, tekutín, ktoré jej zavlažovali tkanivá, lieky proti tvorbe vredov a proti tvorbe zrazenín, lieky na rozširovanie a stiahnutie ciev, lieky na podporu močenia a dialýzu, transfúzie a ďalšie operácie a výkony, aby po troch týždňoch konečne sedela v kresle, usmievala sa ako rozprávková princezná Droběna a nevedela svoje meno.
Každú chvíľu si strapatila vlasy, lebo tak sa jej to páči. Vŕtala si v nose alebo v oku, lebo je to pekné. Usmievala sa, sedela, aj niečo zjedla, strapatá, nadšená príchodom kohokoľvek, kedykoľvek s akýmkoľvek zámerom k jej posteli, lebo je to pekné.
Lieky môžu pomôcť aj zahubiť.
