Bojím sa.

Bojím sa, že ráno zazvoní budík a ja nebudem vládať otvoriť oči, nájsť v sebe dosť síl a odvahy, aby som vstala a išla v do práce. Bojím sa, že tú odvahu a silu nájdem a optimisticky začnem 32 hodinový pracovný deň.
Bojím sa, že ešte ani nestrčím kľúč do dverí pracovne, už bude vyzváňať telefón. Bojím sa, že niekto začne na mňa (nezorientovanú) chŕliť striedavo prosby a hrozby, hoci nebudem mať úplne informácie, budem musieť urobiť vážne rozhodnutia, dať pokyn k nejakej liečbe alebo jej ukončeniu, alebo ešte neprezlečená bežať na pomoc za kolegom, za pacientom. Bojím sa, že budem musieť prideliť nepríjemnú úlohu, ktorá bude v dennom pláne dotyčného naviac a on... Prekľaje ma. Bojím sa, že telefón nezazvoní a ja sa stihnem prezliecť, získam hneď úplné informácie a v zdanlivom kľude urobím niekoľko vážnych a zodpovedných rozhodnutí, ale mi bude treba súrne na záchod.
Bojím sa, že na rannom hlásení zistím, že chýbajú dvaja lekári, čo je v čase dovoleniek kalamita, ktorú treba riešiť, vyriešiť k spokojnosti pacienta, operatéra, anestéziológa a vôbec celého tímu. Bojím sa, že ráno tam budú všetci, ale budú na bojovom chodníku a budú sa predbiehať v hanlivých, útočných, nepríjemných vyhláseniach a otázkach, na ktoré nie sú odpovede, nie sú možné uspokojivé riešenia a neexistuje v tej chvíli nič, čo by ich umlčalo, ukľudnilo, alebo naladilo na peknú nôtu.
Bojím sa, že sa na operačnom stole zjaví problémový pacient, kde budem musieť zapnúť všetky mozgové rezervy, predvídať problémy a určovať priority, minimalizovať následky očakávaných problémov zo strany anestézie, zo strany operácie, zo strany chirurga, z mojej strany, zo strany môjho prístrojového parku zvaného kopa šrotu, aby prežil operáciu ...ten problémový, bez život ohrozujúcej komplikácie. Bojím sa, že budeme makať ako strhaní, ale pôjde to svojou cestou, ktorá nebude ani trochu príjemná, priaznivá, alebo malebná.
Bojím sa, že na operačný stôl sa dostane zdravý pacient, ktorý bude operovaný pre bežnú patáliu, ale nastane biologický výbuch, vzniknú neočakávané komplikácie, akože sa nebude dať zaistiť žila a rozpicháme ho, (nato určite nezabudne !), že sa nebude dať zaintubovať, pričom sa niekoľkí stresovaní a spotení vystriedame pri jeho hlave a na jeho hrtane ( nato nezabudneme my !), alebo skĺzne ligatúra z cievy a začne krvácať, jeho terén sa ukáže neprehľadný a chirurg sa bude trápiť ( na to nezabudne on !). Bojím sa, že sa nič mimoriadne s pacientom neudeje, ale zaspím unavená a uspávaná unikajúcim anestéziologickým plynom pri starom anestéziologickom prístroji, spadnem zo stoličky a okrem toho, že si rozbijem nos, narobím si hanbu.
Bojím sa, že v službe bude niekoľko príjmov, keď sa nebudem stíhať vymočiť, najesť a napiť. Bojím sa, že hoci služba bude dobrá, nebude fungovať klimatizácia a ja sa budem variť v budove, ktorá bude sálať svojich bežných 45 stupňov, bez možnosti úniku, alebo tepelnej úľavy. Bojím sa, že služba bude ako nekonečný príbeh a zlý sen, budova bude sálať svojich 45 stupňov, práce bude toľko, že sa nebudem mať času napiť a potom mi bude jedno či sa stihnem vymočiť.
Bojím sa, že o druhej v noci ešte stále budem zapletať nohami a rukami, aj v hlave sa mi to bude splietať z tepla, návalu informácii, stresu a únavy. Bojím sa, že o druhej budem plná kypiaceho adrenalínu, nezdolnej energie, že sa budem presúšať po oddelení, vykonávať nepotrebné činnosti, kým hormóny nazbierané počas služby nevyhlásia odliv. Bojím sa, že vo chvíli, keď upotená dopadnem na lôžku, roztrhá príjmový zvonček ticho a všetko sa začne odznova, ja sa budem brodiť zasa a zasa v krvi, hlienoch a prenikať do útrob pacientovho tela a svojej duše.
Bojím sa, že sa dočkám rána, nestihnem sa umyť, v zmätku budem podpisovať papiere a hľadať riešenia večných problémov s personálom, prístrojmi, liekmi a príbuznými. Bojím sa, že sa nenazdám a už budem zasa na operačke zívať, spovedať pacientov, udeľovať im milosrdný spánok. Bojím sa, že im budem závidieť. Bojím sa, že budem frflať . Bojím sa, že sa nebudem môcť zasmiať na vtipoch. Bojím sa, že niekoho nezaslúžene zjazdím. Bojím sa, že budem nevrlá. Bojím sa, že vystraším aj tak vyľakaných pacientov. Bojím sa o pacientov, o kamarátov, o kolegov, ale hlavne o seba.
Bojím sa, že sa prestanem báť.