Čierny Peter .

Privezú ich k nám dolámaných a skrvavených. Často ušpinených, dobitých a ubolených, ak vôbec nejakú bolesť cítia, alebo či dokážu dať o nej vedieť. Určite ich nebudeme vyzliekať klasickou cestou. Spôsobili by sme ďalšie poranenie, zhoršili stav tých, ktoré majú a vyvolali explózie bolesti. Šaty sa rozstrihajú. Znehodnotené odložia a vydajú najbližším príbuzným.
Tohto vytiahli z potoka, mokrého, špinavého. V bezvedomí ho preložili na našu čistú posteľ. Šíril zmes hnilobných zápachov, zvratkov, moču a stolice. Na hlave mal početné tržné rany a modriny. Handry, ktoré mal na sebe sa rozpadávali, nebolo ich veľmi treba strihať. Masky na tvári nestíhali blokovať smrad, sestričky a lekárov napínalo. Ufkali a fujkali, ale prekryť a prekričať smrad ...no, nešlo to. Z nôh mu odpadávali kusy blata, medzi prstami mal larvy, v rozkroku sa hemžili mravce... Po zaistení dýchacích ciest a vyšetrení mozgu - bezvedomie spôsobil alkohol, ho vtiahli s vozíkom do kúpeľne. S kanylou v dýchacích cestách, pulzným oximetrom na prste ( meria a vyhodnocuje saturáciu kyslíka v krvi, tým aj okysličovanie organizmu), ho začali drhnúť. Raz jedna, raz druhá vybiehali z dvier kúpeľne a spolu s nimi chuchvalce pary, aby sa nadýchli normálneho nemocničného vzduchu ( tiež nie je voňavý). Hĺbkovú očistu jeho tela urobili štyrikrát. Smrad sa takmer stratil. Takmer.
Ráno sa prebral, znova ho umyli. A on chcel ísť domov, do svojho bunkra ...
- Milá pani, ja mám krajšiu chyžu. jak tota vaša, tu ! -
...lenže my sme mu zničili šaty. Nepoznal nikoho, nevedel si spomenúť, kto by mu nové doniesol. Vsúkali sme ho do erárnej pyžamy, oholili, ostrihali a začali zháňať príbuzných, známych, kamarátov a iných, čo by mu nejaké šaty doniesli a mohol odísť tam, kam túžil.
- On už nie je môj muž. Chválabohu, sme rozvedení. Sviňa ožratá! - (Manželka. Bývalá.)
- Vyhoďte ho na ulicu, tak ako je! Nech si užíva, ako my, keď sme pred ním utekali - ( Deti, tiež by chceli byť bývalé.)
- Milá pani, to je známa firma. Dedina ma s ním len psotu a hanbu. Ja idem do kostola, šak je nedeľa. Poviem dajakému jeho kamošovi, naj mu požičia. Len či i toten má... ( Starosta)
- Naj sebe kúpi. Včera mal peneži dosc. Ja mu nič nedám ( Toten kamoš.)
Čierny Peter bol stále u nás. V erárnej pyžame, vymydlený ...a už zúrivý. Začal vykrikovať. Ošetrovateľa nebolo, jeden bol na operačnej sále, druhý pomáhal na úrazovej ambulancii. Ani sestry - muži tam neboli. Ba čo viac, Čierny Peter vstal z postele. Chodil po oddelení, takmer vliezol k iným pacientom. Sestričky, také naše krehké tintítka za ním behali a chytali ho. Dohodli sme s psychiatrami, že ho skrotia oni. Lenže na psychiatriu, do iného pavilónu, ho bola treba odviezť. Vyzliekol si pyžamu a vrieskal, že chce svoje šaty. Bosý a takmer nahý, pobehoval, oháňal sa rukami. Vyhrážal sa všetkým možným, hlavne smrťou. Našťastie na nikoho nedosiahol. Prístup k pacientom sestričky zatarasili. Vrátil sa do svojej izby, schvatol monitor, vtedy sme mali len tri pojazdné. Práve ten jeho bol funkčný a vykrikoval.
- Dze ho môžem rucic? Hovorce, bo rucim do vás!
Krik a piskot na oddelení vystriedal zvonček. Nahý pacient s monitorom pred sebou sa vrhol k dverám. Vošli traja ( našťastie) statní chlapi v červenom. Lekár, ani okom nemihol, príkro ho oslovil.
- Kam s tým prístrojom, pane ? Okamžite mi ho dajte!
Atmosféra sa zmenila. Čierny Peter stuhol. Vytreštil oči a zvažoval. Ruky s prístrojom sa mu chveli. Sestričky sa nadýchli a zabudli vydýchnuť. Pomaly sa naklonil... a nie, nehodil. Podal prístroj lekárovi. Záchranári ho obstúpili a chytili pod pazuchu... a Čierny Peter úplne zvädol.
Odišiel na psychiatriu a vytratil sa z našej mysle.
Avšak, aj táto kritická situácia sa u nás vyskytne. Nahého pacienta nemôžete poslať len tak domov. Ani do bunkra, nie.