Čo sa vlastne stalo?
Jakub po prepichnutí hrudnej steny štetcom mal pneumothorax a hemothorax - vzduch a krv pohrudničnej dutine na pichnutej strane hrudníka. Vzduch a krv stlačili jedno krídlo pľúc. Štetec pľúca neporanil, ale pod tlakom vzduchom z vonku, krvi z hrudnej steny sa zmenšili a nedýchali dostatočne. Pacienta priviezla Záchranka na ARO. Do pohrudničnej dutiny zaviedli drén - plástovu hadicu, ktorou odsali vzduch a krv, aby uvoľnili tlak na pľúca. Pľúca sa rozvinuli a pod stálym podtlakom, ktorý zabezpečila hadica so systémom odsávania, sa za niekoľko dní prihojili k pohrudnici a hrudnej stene. Rana v hrudníku bola zrevidovaná a a ošetrená. Chlapec bol natoľko v poriadku, že poskytoval rozhovor televízii a novinárom. Stal sa mediálne známy po tom, čo útočníkovi odpustil. Po správnom rozvinutí pľúc a ich prilepení k pohrudnici, pri dostatočnom dýchaní, pacienta v dobrom stave, preložili na (úrazovú) chirurgiu tej istej nemocnice. Stav chlapca bol údajne opakovane konzultovaný s traumatológom v Ružinovskej nemocnici v Bratislave. Na chirurgickom oddelení , vzhľadom na uspokojivý stav, chlapec ležal medzi bežnými dospelými pacientmi.
V deň, keď sa jeho stav zhoršil, došlo ku masívnemu zvracaniu krvi zo žalúdka pre stresový vred / eróziu ( malé vredy na žalúdočnej sliznici). Krv, ktorú zvracal, vdýchol. Časť krvi, ktorú vdýchol, dokázal vykašľať, ale časť zrazenej krvi ostala v prieduškách a neumožnila mu dostatočne dýchať a okysličiť orgány. Pacient bol opäť preložený na ARO pre dychovú tieseň. Neokysličené orgány sa začali poškodzovať. Najcitlivejší na nedostatok kyslíka je mozog, preto pacient upadol do kómy. Aj ostatným orgánom kyslík chýbal ....
Pľúca upchané zrazeninami krvi zo žalúdka, nevymieňali kyslík a kysličník uhličitý a orgány sa poškodzovali a zlyhávali. Zlyhanie aspoň jedného systému a orgánu sa označuje za kritický stav. V kritickom stave pacienta / dieťa, previezli na ARO do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, kde napriek intenzívnej starostlivosti zomrel.
Problém ošetrenia dopelý / dieťa a problém ošetrenia a poskytovania liečebnej starostlivosti na bežnom / špičkovom ( a za bežné považujem takmer všetky) ARO na Slovensku, je červená niť tohto prípadu.
Vyčítané chyby. Niektoré.
Prednemocničná starostlivosť.
Myslím, že nejde o problém primárneho ošetrenia Jakuba v teréne ( v škole ). Hlavný problém, bol pravdepodobne v následnom prevoze detského pacienta z Topoľčian do Bratislavy, keď dieťa bolo v kritickom stave, ktoré zabezpečovala RLP, čo je prednemocničná starostlivosť ( v tomto prípade medzinemocničná). Chlapca viezla RLP z Topoľčian - sanitky RLP sú na Slovensku momentálne vybavené lepšie ako priemerne slovenské ARO. V tejto sanitke nesedel odborník/ intezivista na detského pacienta a vybavenie sanitky zodpovedalo hlavne potrebám dospelých pacientov. Existuje v súčasnosti snaha špičkových detských nemocníc, ktorou je poslať pre kriticky choré dieťa z periférnej nemocnice celý tím priamo z detského ARO . V tomto prípade, ale nešiel Mohamed k hore, ale hora k Mohamedovi.
Nemocničná starostlivosť.
Liečenie Jakuba, bolo označené za neštandardné. Chyba lávky, ako sa hneď po úmrtí chlapca vyjadril prof. MUDr. Dluholucký, bola v tom, že Jakub neležal na detskom pracovisku - Detskej klinike alebo v špecializovanom ústave, kde by mal väčšie šance na prežitie. Takéto nemocnice sú 4 na Slovensku ( špičkové) Bratislava, Košice, Martin a Banská Bystrica...
To, že či dieťa bolo s takýmito pracoviskami konzultované, sa nepíše nikde. Žiaľ, táto malá dráma sa nenájde ani v chorobopise. Tu sú vyčítané chyby v dokumentácii.
Dieťa potrebovalo psychológa.
Určite by mu viac prospelo, keby chlapca a jeho rodinu neotravovali novinári a televízia. Keby sa jeho tvár na lôžku nemedializovala. Každý si robíme svoju prácu, ale obrázky ťažko ranených ľudí, keď bojujú o život na ARO sú síce pútavé, nie vždy dôstojné... a rozhovory na kameru môžu byť aj u zdravých ľudí traumatizujúce.
Celý prípad ukazuje na jeden problém, nazývaný bežná slovenská prax. Detského pacienta s úrazom, ktorý ohrozuje jeho vitálne funkcie privezie RLP na ARO v mieste úrazu, ktoré má odborníkov na kriticky stav u dospelých. Lekári intenzivisti / anestéziológovia - vyštudovali všeobecnú medicíny, majú štátnicu z detského lekárstva, kvalifikáciu na kritický stav, ale 98% praxe sa venujú dospelým. Ak im privezú dieťa v kritickom stave, nezabuchnú dvere, ale si plnia svoju lekársku povinnosť a ošetrujú, liečia deti, občas aj zachránia!
Bežne, aj keď je to neštandardný postup, sa stáva, že nielen poskytnú prvú pomoc a zabezpečia vitálne funkcie, ale ďalej liečia pacienta. Kto z nás by to dokázal, ( ak by mal postupovať štandardne), poslať ho tam, kde patrí na detské oddelenie, kde síce nie sú vybavení, ani trénovaní na takéto stavy, ale im patrí do rúk dieťa. Asi by sme to mali robiť, lebo nám sa to vyčíta.
Mám opakovanú skúsenosť - dieťa s dýchacím aparátom, má zavedené aj hrudné drény ( ako Jakub), je intenzívne liečené... nastáva problém. Kto dieťa/ pacienta z nášho oddelenia prevezme?
Špičkové pracoviská majú obmedzené kapacity. Pred rokom sme tri týždne liečili malú slečnu v kritickom stave, ktorej po úraze zlyhávali pľúca. Nebolo pre ňu miesto na ARO na špičkovom detskom pracovisku. Prebrali ju, až keď nepotrebovala podporu prístrojov, už nemala ani drénovaný hrudník a potrebovala iba špeciálnu ( odloženú) operáciu pohrudnice.
Pred týždňom sme riešili prípad chlapca zrazeného autom, ktorého detskí špecialisti neprebrali, lebo tiež nemali preň lôžko. Dieťa u nás operovali špecialisti na dospelých - neštandardný postup. Dieťa, zdalo sa, potrebovalo ešte jednu odloženú operáciu, nakoniec sme sa jej vyhli. Avšak, detská klinika nechcela v tom čase dieťa prebrať, lebo by musela, kvôli operácii volať špecialistu z inej nemocnice. Nakoniec sa chlapec, keď sa vyriešili najdramatickejšie veci na ARO pre dospelých, dostal tam, kam by ho Úrad pre dohľad štandardne chcel mať, na detské ARO. Po dvoch dňoch sa vrátil naspäť na úrazovú chirurgiu (dospelé oddelenie).
Prípad Jakuba vyplavil ďalšie problémy, špinu a nejasnosti v liečebno - preventívnej starostlivosti o pacienta. Vinníci v jeho prípade si odnesú ne/zaslúžený trest. Zmení sa, ale niečo komplexné v systéme liečby a starostlivosti o podobného pacienta?
Ja dúfam...
Jakub D. Tragedia čo mnou otriasla II.
Čosi sa stalo, čosi sa povedalo na tlačovke, čosi sa napísalo v tlači a čosi nedopovedané ostalo. Fakty sú pre verejnosť ešte stále zahmlené. Prípadom sa budú zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Úrad pre dohľad nad liečebnou starostlivosťou v médiach zverejnil závery vyšetrovania prípadu Jakuba D. Prípad chlapca pichnutého iným chlapcom, štetcom do hrudníka. Závery sa opierali o pitvu, o posudky odborníkov z jednotlivých medicínskych odborov - detského lekárstva, anestéziológie a intenzívnej medicíny, traumatológie a hrudnej chirurgie... Zistilo sa, že lekári pochybili. Pochybila topoľčianska nemocnica, ktorá svoju chybu uznáva. Povedalo sa A, ale treba povedať aj B.