Klokan

- Jéééžiš, Janko, pozri klokan! - volala na muža.
Janko si hovel a driemal v záhradnej stoličke. Výkrik ho naľakal, prevrátil nielen stoličku, ale aj kávičku, zahromžil. Kým sa pozviechal, klokan bol tatam. Janko prevrátil oči, akože tá jeho žena má halucinácie, a vôbec, čo ho ruší, keď slniečko pripeká a sny sa snívajú ....
- Ale ja som ho fakt videla. Fakt.- presviedčala ho Janka.
Zo smeru kam sa klokan stratil, sa pomaly blížil starší pán so psom. Janka rozžiarene pribehla k plotu.
- Prosím vás, nevideli ste ísť, okolo klokana ? - spýtala sa prosebne .
Pán vypleštil oči, ale keď videl, že Janko ukazuje cvokárske krúžky na čele a hlavou pohadzuje smerom k Janke, záporne pokýval hlavou a rýchlo pokračoval v chôdzi. Cestou kmásal vodidlo psa, ktorý vyvracal hlavu opačným smerom a vetril.
- Ja zvolám na políciu! Čo má čo, klokan na Kramároch robiť! - odhodlávala sa Janka. Napriek Jankovmu odhováraniu, prosbám, Janka zavolala na políciu.
- Dobrý deň, prosím vás, ja som na dnes po obede, keď som plela v záhrade, videla klokana.
- Aký bol veľký? - veľmi konkrétne sa opýtal orgán.
- No, asi ako ja.
- Aká ste veľká, vy ? - vyšetroval orgán ďalej.
- Asi stopäťdesiapäť centimetrov.
- Hm. To by mohlo byť. Takého hľadáme. Ušiel zo ZOO.
Janka celá naradostená bežala povedať Jankovi, že halucinácie nemala, že tie cvokárske krúžky si mohol nechať. A vôbec Dole ulicou išiel rozladený Šaňo.
- Ahoj Šaňo, nevidel si náhodou...- s nádejou volala Hanka.
- ...klokana? - dopovedal Šaňo. - Hej s chlapmi u Jozefa ( krčma , kde sa nesmú vodiť škaredé ženy a nesmie sa pľuť na zem) sme jedného videli. Sedel, oddychoval a umýval si tvár. Neviem, či sa hore kopcom spotil, alebo čo? Pokazil celej partii náladu. -