Kosatka ružová.

Bebina je lekárka a okrem iného aj lekárka hokejového oddielu, v ktorom chytá jej syn. Počas zápasov sedí, stojí, kľudne pozerá ( Bebinu len tak nenaserieš) na / pri lavičke mužstva, nahodená v klubových farbách ružová - zelená. Počas jedného derby, keď mužstvo Bebiny a syna boli hosťovalo v Mikuláši, rozhodla sa celá rodina včítane babičky, pozrieť na účinkovanie syna, vnuka, a samozrejme mamy, manželky a dcéry na / pri ľadovej ploche.
Hostia, predsa len, boli trochu lepší a syn brankár výborný. Hostia vyhrávali. V poloprázdnom štadióne, pokrikovali a pospevovali domáci fanúšikovia. Bebin manžel nadšene fotil zásahy v bránke a na ľade, babička, ktorá bola skalopevne presvedčená, že na hokejovom štadióne je vždy zima, vlhko a prší, mala oblečený kožuštek a rozprestretý dáždnik. Na lavičke sa pokrikovalo, smialo a fandilo. Bebina nemala veľa práce, spokojne obchádzala zverencov, občas zakričala gól, ak nejaký skončil v domácej sieti.
Situácia sa skomplikovala. Rozhodca odpískal faul proti domácim. V hŕstke fanúšikov to vrelo. Toto nespravodlivé odpískanie odblokovalo emócie. Začali zúrivo vrieskať a pískať, hádzať do pléna vulgárne slová, vyhrážky a plechovky smerom k lavičke hostí.
Jedna plechovka zasiahla aj Bebinho manžela. Otec - fotograf, pôvodným povolaním anestéziológ, ktorého trpezlivosť bola menej odolná ako Bebinina sa otočil.
Zreteľne a dôrazne žiadal divákov o kľud a rešpekt rozhodcu . Jéj, ako keby bol prvýkrát na hokeji!
- ÓÓÓ - zavyli nadšene fanúšikovia a už sa hnali k nemu.
Z opačného konca ako fúria vyrazila Bebina rozhodnutá brániť a ubrániť manžela. Fanúšikovia si to síce správne namierili k otcovi, ktorý si už dával dole okuliare a skrýval foťák, ale dorazili a narazili na mohutné poprsie Bebiny.
- Máte nejaký problém?
Časť skupiny odskočila, ale jeden nepoddajný typ, sa na Bebinu zahnal. Trpký omyl. Bebina znalá sebaobrany ho chytila naučeným a účinným hmatom, pri ktorom si ho podržala a obmedzila priechodnosť jeho dýchacích ciest. Ďalší dvaja fanúšikovia rozpoznali nebezpečenstvo, odvážneho muža chytili za ruky a ťahali preč. Lenže poznáte tie húževnaté typy. Nepoddajnosť sa zmenila na tvrdohlavosť a muž vykríkol:
- Kosatka jedna ružová, ja ťa... -
Bebina, sa rozhorela ako fakľa. A vôbec, v tej chvíli bol nielen dres ružový. Rozohnala sa.
Plesk.
V jednej chvíli sa stalo mnoho vecí. Fanúšik, aj s tými čo ho držali sa zakolísal, zvalili sa na jednu kopu. Chvíľu sa tam metali a zvíjali na zemi, snažili sa polapiť dych. Ten pleskavý zvuk rozochvel vzduch a niesol sa štadiónom. Hokejisti zmrzli uprostred pohybu. Rozhodca prerušil hru, ani nevedel prečo. Mladý brankár hosťujúcich si zakrýval tvár. Bože, moja mama sa bije. Babička sa skrčila a učupila pod dáždnik, chcela sa stať neviditeľnou, veď jej dcéra doktorka sa bije na hokeji s nejakými vagabundom.
Celá striedačka sa otočila a s otvorenými ústami hľadela na pani doktorku, ktorá prehovorila:
- Čo čumíte. To ste nevideli Zachráňte Willyho dva?
Príbeh mal dohru. Fanúšikovia sa rozhodli potupnú prehru a výprask pomstiť. Jeden otrasený a duchom zlomený. Dvaja doudieraní a naštvaní. Zlosť je zlý radca. A otras mozgu tiež narobil svoje. Radili sa v krčme ako im prepichnúť gumy, ako povolať posily a zmlátiť tú babizňu, ale nevšimli si, že tá babizňa sedí o dva stoly ďalej... Vo chvíli, keď sa skláňali nad pneumatikami autobusu dostavila sa policajná hliadka.
Darmo sa bránili, že nič neurobili, že tá pani ich napadla a fakt surovo zbila. Pani bola podplukovníčka a nadriadená. Službukonajúci poručík ich predviedol na policajnú stanicu za výtržnosť.
Štábna kultúra je štábna kultúra.