Krava na masáži.

Príbeh sa začína v bode A. Ošetrovňa rehabilitácie. Okná asi 30 centimetrov nad zemou. Slepý masér si navlieka biely erár. V tej istej chvíli, v čakárni, zrazí na lavičku chatrného pána asi stodvadsať kilová fúria a vletí do ošetrovne.
- Ja sa tu budem sťažovať! Ani náhodou nepočkám! Mám nesmierne bolesti! Som tu už od rána. A ako to, že až piata v poradí? Ja som invalid. Mám bezvládnosť a červenú knižku na telefón. Platia mi za palicu a ja mám čakať? Auto zaparkujem, kde chcem, ale tu mám čakať? Tu, kde mi majú pomáhať! Okamžite sa mi venujte! Kašlem, že tu boli iní skôr! Určite im je prd. Ten starý somár, čo tam sedí, ešte vydrží !
Slepý masér si gate, ktoré chvíľu v nemom úžase zvieral na pol žrde, horko - ťažko vytiahol, zakoktal, že on poradie neurčuje, že si ho píšu pacienti sami, podľa toho, ako prichádzajú...
Heh. Dozvedel sa ďalšie podrobnosti o tom, ako, kto a kde uznal pani za invalidnú. Ďalší čas márnili tým, že pani vyrátala, komu všetkému povie, ako neeticky a neľudsky sa choval a aký je svet nespravodlivý.
Medzi rečou sa vyzliekla a plesla, celkom svižne, svoje obrovské telo na masážny stôl.
Masér s povzdychom, že túto kravu mu bol čert dlžný, začal pracovať.
Príbeh v bode B sa začal už skôr. Na bitúnku. Nik dodnes nevie ako ( ale my tušíme nepozornosť, nedbalosť a alkohol), jedna hovädzia kandidátka ušla smrti. Ušla na ulicu, obišla stavenisko budúcej univerzity. Nebola intelektuálne založená, ani tráva tam nerástla, na viac - boj o život, bola hnaná smrteľnou panikou. Na bitúnku nič nezbadali, čo bolo treba úspešne pokántrili a zapili. Ale na námestí bol rozruch! Ľudia skrytí v obchode, cez výklady pleštili oči. Videli, ako strakatá krava brázdi mestský park, ručí a snaží sa spásať umelé kvety z vencov pri pamätníku.
Ako prví sa spamätali policajti. Avšak, krava, ktorú začali prenasledovať, presiaknutá strachom a odhodlaním, sa nevyhla. Otočila sa, sklonila hlavu a rozbehla sa oproti ním. Vo chvíli, keď tí splašene naskákali do auta, narazila na kapotu žiguliaka, ktorá sa ohla a okno vyletelo. Vyľakaní policajti zapli sirénu a maják. Rozboľavené, na smrť vydesené zviera začalo besnieť, behať po námestí, narážať do stromov, lavičiek, stien a hľadať únikovú cestu. Vybrala si tú hore kopcom. K nemocnici.
Do akcie sa zapojili hasiči. Napriek mnohým úžasným nápadom, boli bezmocní. Došli veterinári, ktorí odporučili kravu chytiť a že oni sa už postarajú. Kto ju mal chytiť? Adrenalinom presiaknutá krava, nečakala na ich kreatívne riešenia a dobehla do nemocničného parku. Povolali aj poľovníkov, ktorí veľmi operatívne riešili technický problém streľby v meste. Začali zháňať povolenie. Ako sa tak vzájomne dohadovali, celá procesia prišla s hukotom za zverom. Krava sa zastavila medzi stromami. Roztrasená bučala a obzerala si terén. Okolo nej sa vytvoril polkruh z rôznych činných orgánov. Rojnica sa približovala a zatláčala ju k stene nemocnice. Krava ustupovala, až sa jej do zorného poľa dostalo otvorené okno, za ktorým slepý masér hnietol obrovské telo, ktoré vydávavalo sústavne pokriky.
- Robte to poriadne! Jaj, to ma zasa bolí, vy ste nenormálny! Tam nie, tam to mám stuhnuté, a tam mám modrinu! Čo ste slepý?
Poľovník lovec dostal povolenie a vystrelil. Krava zabučala a zúfalo skočila do jediného voľného priestoru, ktorý videla. Bol to jej posledný skok. Pri dopade na dlážku ordinácie si zlomila nohu a už nevstala.
Slepý masér uskočil od stola a pacientky medzi skriňu a okno, z dosahu raneného zvieraťa.
Pani - dvojnohá krava, sa posadila. Na zemi krava. Ona holá! Veď je, ohrozená! Vonku akísi uniformovaní ľudia. Dnu lezie ktosi s puškou. Hádam, vojna. Tak ako bola, prikrytá uterákom, stačil jej ukryť iba brucho a to pod ním, skrátka hore bez, vyletela do čakárne plnej nič netušiacich ľudí! Nepotrebovala palicu, ani nejavila známky bezvládnosti, červená knižka ostala v kabelke...
- Kraváá! ...tam, ...ja, tu...krava, tam ja...krava a ...taká istá krava... ako ja teraz...
- To teda si! - pomysleli si ľudia z čakárne. Až potom sa zahľadeli na jej holé telo a otvorili ústa.
Kravu zastrelili. Von ju vytiahli cez čakáreň. Mnohí ešte stále nezavreli ústa.
Dvojnohú kravu prichýlili sestričky vo vedľajšej miestnosti. Jej zázračné uzdravenie pohybového ústrojenstva nahradila (ale prd, tú už mala), duševná ujma.
Slepému masérovi zašili hlavu a dali týždeň voľna. Avšak, z tých kráv sa nikdy nespamätal a z nemocnice odišiel.