Vetu, ktorej málokto prisudzuje nejakú konkrétnu predstavu. Pre mnohých je to veta, ktorá znamená, že je to tak vážne, že pacient sa skôr nachádza nikde, ako v nejakom časopriestore.
Joj, ale aká je to veľmi pohodlná veta. Pamätám sa ako sme predstupovali pred kameru a pre média upotení a nervózni vysvetľovali, že čo je úraz mozgu, že čo znamená poranenie pľúc s potrebou permanentného umelého dýchania, kóma a opuch mozgu... Bolo to dlhé, bolo to zamotané, nudné a priveľmi osobné pre pacienta... a pre média absolútne nepoužiteľné.
Slová umelý spánok a kritický stav sú úžasné, znejú odborne, pádne, magicky, skrývajú hrôzu, nepoznané, skrývajú nádej, že niečo sa ešte dá, že nejaký zázrak sa ešte stále môže stať.... Kritický stav a umelý spánok sú seriózne slová a zvyčajne pravdivé barličky našej nevšednej činnosti.
Kritický stav o čo ide? Predovšetkým o veľmi vážne –smrteľne chorého človeka. Pacient v kritickom stave je ten, ktorému zlyháva, alebo zlyhal aspoň jeden životne dôležitý orgán, alebo systém. Ak niečo zlyháva – tak to znamená, že síce orgán ešte pracuje, ale svoje poslanie a úlohu neplní. Jeho výkon napĺňa len veľmi vzdialene očakávania organizmu. Orgán a jeho činnosť možno podporiť alebo udržať v akej - takej činnosti liekmi alebo prístrojmi.
Ak niečo ( orgán, vitálny systém) zlyhalo, orgán prestal absolútne plniť svoju úlohu. Ak sa to stane srdcu, je koniec. Ak sa to stane pľúcam, ak sme nablízku - veľmi rýchlo, ale aj veľmi dlho dokážeme s pacientom dýchať pomocou prístroja. Ak sa to stane pečeni a novú nemáme ( čo zvyčajne po ruke nemáme) koniec je blízko. Ak sa to stane obličkám, dokážeme nahradiť ich očisťovaciu schopnosť umelou obličkou a ostatné funkcie liekmi....
Lenže organizmus – ľudské telo je dômyselný a geniálny zjav na tomto svete, všeobecne sa mu prejavuje len veľmi málo akademickej úcty. Systémy sú navzájom tak dômyselne poprepájané, že jeden ovplyvňuje druhý a sem tam za seba zaskočia a pomôžu si. Ak sa však, zrúti jedna bašta, celý hrad je bez adekvátnej liečby odsúdený na zánik. Vtedy hovoríme o multiorgánovom zlyhávaní a to je stav spojený s tým pravý (orechovým?) kritickým stavom.
Čo býva príčinou kritického stavu? Panebože, pýtajte sa radšej, čo nebýva.
Nedokrvenosť orgánov spôsobená slabým srdcom, ktoré poháňa celý obeh, nedostatkom cirkulujúcich tekutín v cievach, nedostatočnosťou ciev udržať taký tónus, ktorý pomohol srdcu udržať cirkuláciu krvi v tele.
Nedostatok kyslíka v krvi, spôsobená neschopnosťou pľúc vymieňať plyny, neschopnosťou obehu rozniesť kyslík tam kde ho treba, nespoľahlivosťou červených krviniek – kuriérov kyslíka viazať ho na seba a uvoľniť ho tak, ako sa to má....
Toto môže spôsobiť infarkt, upchatie cievy v srdci, v mozgu, v čreva , hlavnej cievy ale aj cievy v nohe. Úraz, infekcia, otrava...
Je veľmi veľa možností ako sa stať Bielym trpaslíkom.
Jeden jednoduchý príklad. "Prezidentská choroba" ( iste máte v pamäti dramatický priebeh choroby bývalého prezidenta) – prederavenie výrastku na čreve a vyplavenie stolice do dutiny brušnej. V stolici je veľa mikroorganizmov, ktoré sa sami, alebo ich toxíny cez pobrušnicu dostanú do krvi. Sú roznášané po celom tele, vyvolávajú síce aj obranné reakcie, ale tie stačia, len do krátkej chvíle brániť organizmus a vzdorovať infekcii. Mikroorganizmy nachádzajú široké pole pôsobnosti v ľudskom tele a usádzajú sa priamo v orgánoch a likvidujú, alebo vyvolávajú reakcie, ktoré okrem baktérií zlikvidujú aj hostiteľa. Okrem chorej dutiny brušnej sa hromadia nové problémy. Rúca sa obeh, dýchanie sa stáva neodstatočným, porušené je zrážanie krvi. Z nedokrvenosti sa porúčajú obličky a pečeň. Nároky na výrobu bojových jednotiek ( imunitu) je tak veľký, že zdroje sa rýchlo vyčerpávajú a vyčerpajú sa ďalej. Rýchla operácia, antibiotiká, podpora jednotlivých orgánov môže ...a nemusí pomôcť.
Mýtus o všemohúcnosti medicíny nad chorobami a infekciami, je skutočne mýtus. Veľa toho vieme, ale máme toho veľmi málo, čo by nám pomohlo takto chorých zachrániť. Aspoň chceli by sme toho viac.
