Najprv priviezli dieťa, ktorému sa zastavilo srdce, kriesili sme ho a vyšetrovali, kriesili a vyšetrovali. Ostalo nažive. Potom som strávila tridsať pútavých minút s tým debilným nefunkčným systémom 112, lebo ho bolo treba previezť na detské ARO do iného mesta. Medzitým sa rozkrvácala pani, po dvoch operáciách brucha, ktorej zlyhávali všetky vitálne systémy. V tichosti dokonal dedko po cievnej príhode, zauzlení čriev a infarkte. To sa čakalo.
Hašterila som sa s chirurgom, či treba pani operovať, alebo liečiť konzervatívne. Výsledok -konzervatívne. Priviezli Róma čo si vypil a s troma promile zdemoloval plot, auto, svoju hlavu, tvár, mozog. Pani začalo zlyhávať srdce, musela som jej zaviesť kardiostimulátor. Už hodnú chvíľu jej do žíl prúdili na striedačku konzerva krvi a konzerva plazmy. Chirurg ju v takom stave už vôbec nechcel operovať. Vraj mu zomrie na operačnom stole. Asi áno. Konečne prišla sanitka pre dieťa, ktoré sme ešte dvakrát kriesili. Róma sme uviedli do umelého spánku, napojili na dýchací prístroj a zistili, že najviac škody je na tvári, menej na mozgu.
Pred oddelením sa zrazili dve tlupy jeho príbuzných, ktorí sa povadili, potom vycengávali a keďže sme ich nestihli informovať, búchali do dverí. Z chirurgie doniesli / doviezli cirhotika s nízkym tlakom z vykrvácania, ktorý ovracal dve sestričky. Asi litrom krvi. Plakali, že už nemajú žiadne čisté košele. Tak sme ho ošetrili, zaviedli špeciálnu sondu, zastavili krvácanie a doplnili stratenú krv. Aj čisté šaty sa našli. Vybavila som päť telefonátov, s transfúzkou, s detským ARO, s nejakými príbuznými, čo chceli informácie cez telefón, opäť s chirurgom.
Ordinovala som lieky pre pani a diktovala program ďalších vyšetrení pre Róma. Medzitým sa cirhotik prebral a poslal ma do dvoch telesných otvorov. Mohla som si vybrať. Prišla polícia, čo prešetrovala prípad Róma. Príbuzní pred dverami stíchli. Dokonca zmizli. Pani s krvácaním bola opäť v katastrofálnom stave. Začali sme ju kriesiť. Prišla čierna sanitka po telo dedka, ale ešte neboli hotové papiere. Šomrali. Pani prestala reagovať na liečbu. Prišla rodina od pani s krvácaním, tak som vysvetľovala a priala sústrasť. Priviezli ďalšieho cirhotika, bol viac na onom ako tomto na svete. Kriesili sme ho asi štyridsaťpäť minút. Márne. Vlastne sa mi uľavilo, lebo najprv to vyzeralo na tri hodiny márnej práce, ale skončilo to veľmi rýchlo.
Pacient po infarkte, ktorý bol druhý deň u nás v kóme sa začal preberať, vytiahol si dve životne dôležité hadičky. Jednu zo srdca a jednu z dýchacích ciest. Zaviedli sme ich naspäť. Potom volal kolega z operačného sálu, že má veľký problém s pacientom a jeho dýchacími cestami. Tak som utekala na pomoc . Veľký problém sa vyriešil. Konečne som dopísala papiere. Potom preložili z operačky pacienta po operácii zhnisanej obličky, bol v šoku. Tak sme ho liečili, kontrolovali Róma a udržiavali pacienta s infarktom v bezpečnom stave.
Vrátil sa cirhotik číslo jedna. Vytiahol si špeciálnu sondu. Zasa krvácal. Zasa sme ju zaviedli. Nahradili straty krvi. Keď sa prebral, zase spomínal škaredé slová. Interné preložilo otravu sedatívami. Pacient ich zjedol a zavolal matke, že asi umiera. Vypláchli sme mu žalúdok a nechali ho vyspať sa. Priviezli z ulice mŕtveho pána bez nohy...
Prišlo ráno. Najprv mi staničná sestra nahlásila, že sú pokazené dva prístroje na podávanie narkózy. Asi sa nebude operovať, ale technici sú na ceste. Od šiestej vyvolával urológ, že chce do programu pridať ešte nejakú operáciu. Nebola súrna. Vrchná prehlásila, že sú dovolenky, pre chorobu chýbajú asi tri sestričky. Nech niečo vymyslím. Nevymyslela som.
Dovalil sa chirurg z nočnej a osviežoval ma filozofickými úvahami o cirhotikoch a pani, čo zomrela. Vyštekal sa na mňa kolega, že prečo musí robiť na menej výkonnom stroji, že to síce zvládne, ale prečo som mu to urobila. Nemala som inú možnosť. Z iného pavilónu zavolala kolegyňa, že nezačne bez monitora . Mala pravdu. Nech jej pošlem nejaký. Nijaký som nemala, ale zohnala. Potom volala staničná, že technici jeden prístroj opravili, ale ten druhý prípad je komplikovaný a ona ide vymeniť sestru, ktorá skolabovala, ak by som ju hľadala. Dúfala som, že ju hľadať nebudem. Márne. Nahlásili urgentnú operáciu na pôrodnici. Poverila som neodkladný tím.
Chirurg ešte stále rozoberal nočné prípady. Prišli príbuzní od pacienta, ktorí u nás ležal pre týždňom a nedali sa odbiť. Chceli niečo s poistkou a pečiatkou. Vybavila som to. Chirurg skonštatoval, že som podráždená a odišiel. Sekretárka mi doniesla asi päť papierov na skontrolovanie. Tak som kontrolovala. Stále som neumytá, nenajedená a smrdím. Jéééžišmáriá! Čo som to za človeka, že neviem nikoho poriadne poslať do riti !
