Stalo sa mu to dvakrát. Vždy keď išiel zo záhrady. Odpadol pri výťahu. Prvýkrát ho tam našla manželka. Síce ho nekriesila, ale vrieskala na ratu ako pavián. Ľudia povybiehali z bytov. Pán A. ležal na schodoch, srdce zastavené. Niektorí sa pridali k nej a začali prekrikovať paviána. Kohosi napadlo volať záchranku. Tí dorazili. Muž ako zalomená kvetina ležal na schodoch, modrý, nedýchajúci. Okolo neho skupinka ľudí. Zízali ochromení hrôzou, žena a ešte pár ďalších na kolenách vzlykali, kričali, alebo len zalamovali rukami. Záchranári sa predrali a pacienta začali kriesiť. Po tridsiatich minútach ho naložili a živého previezli k nám. Srdce zastalo, kvôli malígnej poruche rytmu. Slovo malígny sa spája zvyčajne s rakovinou. Avšak, toto slovo znamená zhubný, zlovoľný, škodlivý, chorobný. Slovo malígny sa v medicíne občas pripája a využíva v aj situáciách ( nie sú spojené s rakovinou), keď ochorenie, choroba, symptóm pôsobia pacientovi záhubu. Malígna porucha srdcového rytmu je spojená so zastavením srdca a vedie k jeho záhube. Takou poruchou rytmu býva fibrilácia komôr. Fibrilácia znamená nekoordinovú veľmi rýchlu elektrickú aktivitu v srdci, na ktorú sval nestačí normálne reagovať. Sval sa chveje ako kolibríčie krídla a vďaka chveniu srdce prestane plniť svoju funkciu. Prestane pumpovať krv do ciev. Obeh sa zastaví.
Lenže nešťastie nechodí samo. Dcéra pána A. mala byť na druhý deň operovaná na chrbticu. Mala takmer ochrnutú nohu a ďalšie odkladanie operácie by bola nemúdre. Prvá prognóza pre pána A. bola veľmi nepriaznivá. Zhubná porucha rytmu srdca zahubila pána A., je otázka času, kedy zomrie A príbuzní pána A. nariekali. Nad ním, nad dcérou a nad sebou. A pýtali sa, že čo ďalej? A či čakať, či tá takmer ochrnutá môže ísť na operáciu, alebo má sedieť pri otcovi a držať ho za ruku ? Keď už je toto nešťastie, dopadne operácia dobre? A oni sa boja a neveria a sú zúfalí a vlastne nevedia, čo robiť. Mňa sa pýtali, lebo nik iný v tej chvíli nerozumel stavu pána A., nevidel jeho budúcnosť jasnejšie. Ostaní známi, lekári - nelekári krčili plecami. Vyhýbali sa. Báli sa zobrať na seba rozhodnutie za radu. Nečudo.
- Nuž, nakoniec, vy sa musíte rozhodnúť. Tu nám asi nepomôžete. My budeme robiť, čo sa dá, ak to nevyjde....vaši ho vyprevadia. Choďte na operáciu, ak kvôli omeškaniu ochrniete...
Znova k plač a kvílenie, ale aj úľava, že niekto iný rozhodol.
Napriek dlhej resuscitácii a obave, že pacient ostane v kóme, prebral sa. Odišiel z nemocnice domov. Dcéra podstúpila operáciu, chodila ešte o paličke, ale zlepšilo sa to. O dva roky pán A. na schodoch opäť sfibriloval. Zresuscitovali ho po tridsiatich minútach. Opäť zlá prognóza, opäť vysvetľovanie. Neverili. Mali inú skúsenosť. Pán A. po týždni umrel.
- Ako to, že ho taký anjel, ako vy, nevyliečil!
Ja nie som anjel.
Pani O. sa domáhala mojej pomoci. Vyvolávala na mobil,( Neviem , ktorý skunk jej ho dal! ), lebo... počula, zažila, videla, čítala, čo všetko sa môže stať a chce aby som bola pri anestézii ja. V jej deň D. som mala voľno. Ubezpečovala som ju, že ja, ako každý iný, že to voľno je pre mňa dôležité. Pani O., si ale myslí, že je to moja povinnosť ...a no a čo, revanšuje sa. A prečo, to už vôbec nie! Čo to rozprávam! Horko - ťažko som pani O. odbila. Vydýchla som si. Priskoro. Vynachádzavá! Použila inú páku, človeka, ktorému som bola vďačná za mnohé. A ten ma za ňu prosil, orodoval. Voľno som zrušila, pani O. prežila svoj deň D., ba týždeň T., bez problémov, vrátila sa do svojho časopriestoru zdravá a aktívna.
Potom som ju stretla. Ach, čo to ona všetko zažila, akú bolesť, dokonca raz vracala, a tá jazva, síce jeden steh, ale dvanásť centimetrov a sestričky neochotné a doktori sa tvárili, že sa starajú, ale ona my môže o tom rozprávať... Pani O. som zarazila a dosť zlostne jej začala oponovať .
- No veď, ja na vás nič. Vy ste ako môj anjel! Aletoostatnéjabysommohlarozprávať !
Ja nechcem byť nikoho anjel.
Dedo C. mal veľmi veľa rokov a veľmi veľa chorôb. Pre bolesti brucha ho príbuzní priviezli do nemocnice. Oni aj dedo sa dožadovali operácie. Vysvetľovali sme, že to nie je hop alebo trop. Ak deda uspíme, budeme operovať, neprežije. To bude trop.
- Hoci zomrie. Ale nech sa urobí všetko, čo sa dá. Operujte! ( príbuzní)
- Cholem zomrem, ale tota bolesc, še už nedá vytrimac. Andelik môj, naj še neboja. Co už? ( dedo)
Deda som z vitálnej indikácie uspala.
Poslednú živú tvár, ktorú na tomto svete videl, bola moja. A to nie je bohviečo.
Taká je naša práca. Naše tváre sú pre mnohých posledným živým obrazom.
Nemôžem byť anjelom. Tí sú na druhej strane.Bez ľudských obmedzení.
