Kritický stav XXIII. Silvestrovský obesenec

Toho roku som na Silvestra po pracovnom vianočnom sviatkovaní vychutnávala papučovú kultúru, ale v minulosti ma v silvestrovských službách šťastie stretlo.
Môj prvý silvestrovský obesenec prišiel pred dvanástimi rokmi. Adrián trápil rodinu, okolie, ale aj psychiatrov záchvatmi zúrivosti, ktoré sa striedali so záchvatmi trudnomyseľnosti. Medzitým mával aj dobré obdobia. Asi áno, veď Adrián mal kamarátov, aj frajerku... Silvester, o ktorom píšem, pripadol do fázy Adriánovho normálneho života. Lenže Adriána najprv sklamala frajerka, ktorá práve na Silvestra zaľahla s chrípkou do postele a nevládala ani rozprávať. Naviac partia, ktorá prichádzala ako možná náhrada, predčasne odišla oslavovať na chatu a Adrián sa tam nemal ako dostať. Záchvat zlosti, keď nivočil na dvore domu čo prišlo pod ruku, spontánne prešiel do plaču a sebaľútosti. Adrián si našiel kovový hák ( pôvodne na ňom bola umiestnená lampa) zapustený do steny v zadnej časti domu a zavesil sa.
Hák lampu síce udržal, ale Adriána nie. Spolu s hákom vypadol zo steny kúsok omietky a zopár tehál, ktoré sa zosypali na hlavu chudáka chlapca. Strangulačná rýha bola iba kozmetická záležitosť popri úraze mozgu, ktorý Adrián utrpel. Mal početné pomliaždenia mozgu a malé krvácanie pod plenu mozgovú. Naviac tehly mu poranili kosti tváre a spôsobili masívne krvácanie z nosa. Adrián v bezvedomí vdýchol valiacu sa krv, tá upchala priedušky a Adriána „pridusila".
Po mesiaci a pol sa Adrián postupne preberal z kómy. Čakalo ho dlhé obdobie rehabilitácie. Po roku sa prišiel ukázať. Jeho mama bola s jeho stavom veľmi spokojná.
- Pani doktorka, chvalabohu za to obesenie. Tie tehly ho veľmi dobre trafili, takého dobrého, slušného, milujúceho syna a veselého chlapca v našej rodine niet. Hádam, ani v dedine.
Druhý silvestrovský obesenec ( spred 7 rokov) sa jednoducho opil a zavesil pred zrakmi rodiny. Podobné kúsky neboli preň ničím zvláštnym. Chlapi, čo pili s ním, nelenili, odrezali povraz a milého príbuzného hodili aj so špagátom na krku do auta a leteli s ním na najbližšiu pohotovosť. Podgurážene a hlučne vliezli do ambulancie, kde na vyšetrovacom stole ležala polonahá pacientka. Keďže Silvester je len raz v roku, zhodili chlapa do kúta ambulancie, prekvapenému doktorovi a sestričke popriali do nového roku, aj pacientke potriasli pravicou a rovnako hlučne sa vyvalili, nasadli do auta a zmizli. Pacientka - inak babička so zlyhaním srdca, sa však začala porúčať - stále horšie dýchať, srdce jej pracovalo vo veľmi pomalej frekvencii.
Lekár, tiež dôchodca, čo sa do silvestrovskej služby na ambulancii „ obetoval " ohromene zízal. Avšak, trénovaný rokmi služby sa rýchlo vzchopil a zistil, že obesenec v kúte, v polohe, ako ho nechali príbuzní, má akciu srdca a dýcha, ale je bezvedomí. Sestrička privolala záchranku. Lekárka, ktorá slúžila na záchranke našla obesenca ( ešte stále so špagátom na krku) v kúte živého, ale musela resuscitovať pacientku so zlyhaním srdca. Oboch naložili, previezli k nám.
Obesenec bol intubovaný, ružový ...a špagát už nemal. Ktovie, kde ten ostal. Ako sa po vyšetreniach ukázalo, bezvedomie bolo spôsobené hlavne alkoholom. Kvôli opuchu dýchacích ciest, musel pacient znášať kanylu v hrdle ešte niekoľko dní. Čo ho nesmierne otravovalo.
Babička sa po pár dňoch pozviechala
Iba tá ne / šťastná slučka /špagát z obesenca sa stratili....