Kriticky stav XXVII. Krv

Zavolal mi kolega z iného oddelenia, že či k nám nedoviezli jeho príbuznú, pani J. bola účastníčka autonehody. Nie, nedoviezli, asi na traumačku. Zložila som telefón a riešila niekoľko iných dôležitých vecí / pacientov...Lenže poznáte ten pocit, že niečo nie je, ako má byť. Poznáte to, niečo vás trápi, nejaká obava, ktorú nevite identifikovať. Zaplašila som ju, na stole a oddelení ležalo toľko nevyriešených vecí... a.
- Dofrasa, zodvihni ten telefón a pohľadaj ju.
Obvolala som traumačku, potom ambulancie, až na poslednej mi dvihla sestrička s trasúcim sa hlasom.
- Och, bože pani doktorka, dobre, že voláte, to je pacientka pre vás... tu mladý pán doktor ju zašíval a zašíval, teraz je na CT ale, to ona je bars polámaná.
Na CT telefón vyzváňal, tak som dvihla kotvy a to rozhodlo o všetkom, čo sa stalo potom.
Na CT biela je belejšia...popolavá. Bola pri vedomí, ale nás nevidela, nemala merateľný tlak a na tvári mnoho rán, ktoré nekrvácali. Ležala v plachtách presiaknutých krvou, viac bola na onom svete a nohy mala ...naopak. Zlomené, roztrieskané stehná a panva. Nemalo už čo vytekať, tlak bol nízky, nemalo prečo.
Posteľ, leteli sme chodbami, na oddelení sme zaviedli do centrálnej žily kanylu, do druhej ďalšiu, do hrudníka drén, z neho vytekala predtým nahromadená krv, do tepny ďalšiu kanylu a napumpovali krv, dvihli krvný tlak ...a začalo vytekať a tieklo. Jéžišmária a koľko! Z rán, aj z tých zašitých, do zlomených stehien, do pánvy...z hrudného drénu. Hneď sme do nej natlačili ďalšiu krv a ľudskú plazmu, čo obsahuje zrážacie faktory, ale krv vytekala, unikala, strácala sa ako voda v piesku. Rany sme stláčali, obväzovali, krvácajúce ústa a nos vypchali tampónami, hlava sa podobala na neforemnú fotbalovú loptu, lebo inak sa krvácanie zastaviť nedalo, obväzy aj tak rýchlo červenali a presakovali krvou.
Šok z vykrvácania sa komplikoval poruchou zrážanlivosti krvi. Organizmus sa pokúšal pozbierať zvyšky síl a udržať rovnováhu, chcel zrážať, ale zásoby zrážacích faktorv boli vyčerpané. Nové si za takú krátku chvíľku nevyrobí . Tie čerstvé, ktoré sme privádzali do žíl, sa strácali rýchlejšie, ako čosi v tele vykonali, spotrebovávali sa do koagúl, ktoré sa v rane neudržali, alebo jednoducho vytekali cez rany.
Za prvé dve hodiny dostala 15 transfúzií a 3 litre plazmy a dve dávky trombocytov. Každé vrecúško z transfúzky obsahuje okolo 250 ml vzácnej tekutiny a tú treba rýchlo vpraviť do ciev. Každé vrecúško je od iného darcu. Od človeka s iným osudom. Pravdepodobne sa nikdy neporozprávajú a nespoznajú na ulici... ak vôbec prežije.
Pri jej posteli traja stáli a pumpovali do žíl krv, ďalší piati pracovali, pobehovali, ako chobotnice vykonávali aj tri činnosti naraz, podávali lieky, infúzie, písali, napájali, prestavovali pístroje. Pumpy bzučali, dýchací prístroj občas prehlušil všetky zvuky a pokriky ostrým alarmom. Ďalší sa pokúšali na tele nájsť bod, ktorý by sa dal ešte lepšie ošetriť, traja stabilizovali panvu vonkajším fixátorom, nejakí umývali z podlahy krv a menili zakrvácané plachty a jeden vrieskal do telefónu...
-...krv krv, krv, bude treba veľa krvi a trombocyty a plazmu a ..a krv, koľko máte.... Šéfka transfúznej stanice pribehla s náručou ďalších vakov a prehlásila rajskú vetu.
- Máme, ...koľko chcete bude.
To bolo šťastie. Neuveriteľné šťastie. Krvi nikdy nie je dosť. Chceli sme veľa, dostala veľa a po dlhých krutých hodinách, keď krviniek a faktorov v tele kolovalo o trošku viac a obväzy na ranách sa prestali červenať ... vymenili sa služby. Jedni zapletali nohami, potkýnali sa, tí druhí sa do takého stavu dostanú po ďalších hodinách ...
Protože jízda nekončí a tenhle vlak nikde nestaví.
Pani J. je doma a bude sa vydávať. Problém sú nohy, ktoré ešte nedržia akoby mali a vlasy, ktoré sme jej ostrihali, kvôli ranám.. tiež im chýbajú centimetre.
V jej tele sa počas jedného dňa stretlo 44 krvných preparátov, toľko darcov, toľko ľudských genotypov a tisíce informácií. Niektoré sa stratili, niektoré ostali, niektoré ju poznačili, niektoré nato ešte len čakajú. V dobrom aj zlom.