Mladý muž, chlapec sa s kamarátmi rozhodol vyskúšať nové auto. Len z ulice do ulice sa chceli previezť. Avšak, popršalo. Avšak, zabudol, že celú noc až do piatej rána popíjal.
Avšak, dnes je ráno, to je predsa nový deň a pil včera. Avšak...
Auto na mokrej ceste uprostred dediny vyvinulo 100 kilometrovú rýchlosť. Nielenže skončili v priekope, ale cestou prevrátili betónový pútač, kde sa lepia plagáty. Auto bola kopa plechov, nebolo možné poznať o akú značku ide. Povyťahovali ich, traja stonali, bľabotali, ten náš bol ticho. Kóma, úraz mozgu, rozbitá tvár, mnohopočetné rany na tele ... aj na duši.
Mladého muža záchranári intubovali a zabezpečili krčnú chrbticu a previezli k nám. Pri prijatí bol v kóme, obehovo stabilný, napojený na dýchací aparát. Vyšetrili ho od hlavy po päty. Okrem poranenia mozgu, mnohopočetných ložísk krvácania v tkanive mozgu CT objavilo úraz hlavnej tepny - aorty. Disekujúca aneuryzma aorty. Baf. Takéto poranenie liečia a operujú kardiochirurgovia. Disekujúca aneuryzma aorty je trhlina a následné rozštiepenie cievnej steny, do ktorej sa dostáva krv. Krv nevytečie z cievy, ale priamo v stene cievnej tvorí vedľajší kanál. Ak je stena aneuryzmy tenká, pretrhne sa a pacient vykrváca . Zvyčajne sa trhlina pod vplyvom prúdu rozširuje a postupuje smerom od srdca k orgánom. Odlupovanie jednotlivých vrstiev steny cievy vedie k tomu, že cievy odstupujúce z aorty sa nedostatočne plnia orgány sa neokysličujú. Príznačný je vysoký krvný tlak, ktorý treba znižovať, lebo vysoký tlak a rýchlosť akou srdce vyvrhne krvný prúd do aorty trhlinu zväčšujú.
Nález vážneho poranenia mozgu a veľkej cievy bol jasný a nepriaznivý. Chlapec mal obeh zachovaný, mal vysoký tlak, ktorý sme hneď liekmi kontrolovali a znižovali. Konzultovali sme kardiochirurgov. Tí sa trochu zarazili, úrazová aorta je pekná šlamastika, chceli presný popis z angio/CT, ale hneď sme dohodli prevoz. Okolo chlapca sa kmitalo, neustále sa kontroloval tlak, objednávala sa krv, všetko sa chystalo na resuscitáciu, ovíjali sme ho ďalšími a ďalšími hadičkami a obkladali prístrojmi - monitory, kanyly, infúzie a lieky... a snažili sme sa riešiť všetky problémy a detaily, aby sa udržal pri živote, aby cieva nerupla, aby to zvládol...
Pred dverami stepovali a vyzváňali príbuzní, vyľakaní stavom auta v priekope ...a to syna ešte nevideli. Veľmi rýchlo a stručne sme ich informovali o závažnosti stavu, že je v ohrození života a má odísť/ odletieť za kardiochirurgom.... Rozumeli, ale dožadovali sa prítomnosti pri synovi. Uvideli doškriabanú tvár a začali nariekať, kvíliť, zvuky pri posteli rezali do živého, paralyzovali nás a náš obeh...krv mrzla v žilách. Začali sa hádzať na posteľ, na sestričky, zaprisahávať nás, aby sme niečo robili ( robili a kmitali sme, ako sa dalo), vzývali Boha, aby ho zachránil ( ktovie, aký mal zámer), sľubovali hory - doly ( čo by sme s nimi robili)...
- Povedzte, že nezomrie, preboha povedzte, že nezomrie...aááááá
Nikto z nás a nikdy nemôže niečo také sľúbiť . A vôbec nie v takom prípade. Tak sme zopakovali vážnosť stavu aj informáciu, že pacient bude prevážaný do najbližšieho kardiocentra, ale môže kedykoľvek zomrieť. Činnosť okolo pacienta napriek príbuzným neustávala, trochu ju síce komplikovali, ale aspoň na chvíľu sa ho mohli dotknúť. Kričiacich, vzlykajúcich sme ich odtiahli, odviedli, aj odniesli do miestnosti pre príbuzných.
Prišli záchranári ....a pacient odletel.
Kriesili sme ho hodinu. Nič. Nič nepomohlo.
So spustenými rukami a hlavami sme išli za príbuznými.
Výkriky preťali vzduch, ako meč melón, vystrekli na nás ako šťava. Krik, plač, nekonečná bolesť. Aj my sme bezmocnosťou zvierali spustené ruky... a priali im sústrasť. Možno to postavenie so sklonenou hlavou, možno naša tichosť s akou sme sledovali ich žiaľ...
Zrazu sa atmosféra zmenila, zhustol vzduch. Žena s mokrou tvárou a zahmlenými očami zvrieskla a zakričala:
- Kvôli vám zomrel, vy ste ho zabili, ste neschopní, debili, bol mladý a zdravý ...
- A ja vás zato zabijem - zvrieskol otec
Nečakal a jeho pravá ruka letela k mojej tvári. Vedľa otca stál muž, možno príbuzný, bleskovo zareagoval a chlapa stiahol. Šuchol ma iba nechtami po tvári. Chvíľu sa pasovali, potom otec zanariekal a chvíľami plakal, chvíľami sa vyhrážal, ale už neútočil.
A opäť sa spustil krik a kvílenie, obiehali sme ich s pohármi vody, podávali pomoc zamdlievajúcim a počúvali sme vyhrážanie....Trochu sme aj chceli vysvetľovať, ale nešlo to. Triasla som sa...
Keď stratíte pacienta, je to zlé. Tie ťaživé, zničujúce pocity a boľavé pochybnosti ....
Keď sú príbuzní nepríjemní, je to fakt blbé. Tie otázky, vážne vyhrážky...
Keď ste lekárom, je to fakt na hovno.
Záver patológa: Združené poranenie mozgu a srdcovnice nezlúčiteľné so životom.
