Kritický stav XXXIV. Multiorgánové zlyhanie

Máj 1991.
Napchávala sa pri telke arašídami, bolesti brucha prišli náhle, podťali ju ako strom.
Muž šomrúc, že je lachvatá, že on musí volať sanitku, že nič nevydrží , že ...zavolal. Previezli ju na najbližšiu pohotovosť, ktorá bola v malom mestečku. Mala nitkovitý pulz, držala sa za brucho, bola v šoku. Z ambulancie zavolali záchranku, ktorá ju 30 kilometrov viezla k nám. Pred nemocnicou prestala dýchať, zastavil sa jej obeh. Až na ARO ju intubovali a začali kriesiť. Srdce stálo, žiadna elektrická ani svalová aktivita nebola prítomná. Biela ako plachta, na ktorej ležala. Lekárka , ktorú ju prijímala, sa nevzdávala, liala do nej tekutiny, adrenalin ( najdôležitejší liek pri resuscitácii), dokonca aj krv ( 0 negatív, ktorá sa môže v urgentných, život ohrozujúcich situáciách podávať bez krížového pokusu) a po 20 minútach sa obeh obnovil. Prvý dojem, že je vykrvácaná sa potvrdil, nielen kontrolou krvného obrazu, brucho po doplnení objemu narástlo. Volali chirurga, že ju treba okamžite operovať. Ten pri pohľade na vykrvácanú ženu, ktorú držali pri živote prístroje, lieky a akákoľvek manipulácia viedla k opätovnému zastaveniu obehu, chvíľku zaváhal. Lenže na ARO slúžila akčná partia.
- Tu u nás ju otvor ! Nevidíš, že na sál nedôjde!
Chirurg vzal skalpel, taký - aký na ARO mali... Po otvorení brucha sa vyvalili litre krvi a pri prehmatávaní orgánov a hľadaní zdroja krvácania vytekala ďalšia.
Zrazu sa v prúde krvi objavil biely útvar a vykĺzol na zem. Plod. 15 centimetrový.
Chirurg vytreštil oči a chytil sa za čelo.
- Ach, ja asi, mne je, zle.
- Čo ti má byť čo zle! Kto to kedy videl! Operuj! - Vrieskala naša lekárka a svoje slová prízvukovala buchnátmi po chrbte.
(Chirurg, ktorý v tej chvíli zachránil žene život, na tento životabudič do dnes so smiechom spomína.)
Našiel zdroj krvácania, zastavil ho. Tehotenstvo. Maternica a vajíčkovody boli vývojovou chybou zmenené, čo bol dôvod, že plod rástol v mieste deformovanej maternice, kde nemal šancu prežiť. Prerastaním placenty do steny a zväčšovaním plodu, oslabená stena nevydržala a praskla. Po zastavení krvácania, obeh sme po ďalších manévroch pozbierali. Definitívnu operáciu vykonali po prevezení na operačnú sálu spolu s gynekológom.
Lenže...jízda nekončí, protože tenhle vlak nikde nestaví... My sme zasa začínali od nuly. Pacientke zlyhávali takmer všetky systémy. V ľudskom tele existuje niekoľko dôležitých systémov, ktorých zlyhávanie ohrozuje pacienta na živote. Pľúca , obeh - výdaj srdca, cirkulujúci objem krvi a napätie ciev, obličky, pečeň, systém krvných buniek a faktorov zrážania krvi, nervový systém, imunita a vnútorné prostredie. V organizme všetko so všetkým súvisí, ak je veľmi zle ( v tomto prípade bolo), nezlyháva len jeden systém, ale rúcajú sa ako domino.
Bola komatózna. Potrebovala umelú ventiláciu pľúc. Agresívnu, lebo mala šokové pľúca. Systém zrážania krvi sa jej rozhasil, opakovane krvácala z maternice, ktorú niekoľkokrát revidovali. Potrebovala transfúzie a opakovaný prívod faktorov zrážania, ktoré sa podávajú v ľudskej plazme. Dostala toľko krvných prevodov, že bolo problémom nájsť kompatibilnú krv. Zlyhala jej pečeň a ožltla ako kanárik. Zlyhávanie pečene viedlo k ďalšiemu nedostatku faktorov zrážania, ktoré sa tu tvoria. Pečeň netvorila ani ďalšie pre život dôležité bielkoviny. Stav sa komplikoval poruchou imunity a rozvratom vnútorného prostredia, ku ktorému prispievali aj ostatné systémy. Po prvom dni jej obličky prestali produkovať moč. Potrebovala dialýzu. Vtedy sme na dialýzu chodili my, nie ona k nám, každý druhý deň sme ju tam sprevádzali v sanitke, prenášali dýchací prístroj, monitory, strážili ju a jej funkcie. Ostatní chronickí dialyzační pacienti na nás s hrôzou pozerali... Dostala opakované infekcie dýchacích ciest a pľúc. S tým aj nové lieky. Bolo to úmorné, ako sa zdalo bezperspektívne. Niekoľkokrát sme si povedali, že to aj tak napriek našej aktivite a dobrým úmyslom zle skončí. Lenže. Boj ( presný termín pre neustále hľadanie stratégie a nových netradičných, provizórnych, vyčerpávajúcich riešení pre personál aj pacienta) trval niekoľko týždňov. Nenastal žiadny radikálny zvrat, iba neustála piplačka. Trpezlivosť a neústupnosť. Najprv spamätali obličky, potom sa zotavili pľúca. Infekcia ustúpila. Začala prijímať stravu, dýchala bez prístroja. Koža zo žltej bledla do bielej a ružovej. Prestala krvácať. Vedomie sa začalo zlepšovať, dokonca začala vnímať, aj keď nehovorila.
Stav sa zlepšoval. Lenže. Potom sa objavila komplikácia, v mieste zavedenia artériového katétra, kde pri zlom zrážaní krvi zakrvácala, vznikla aneuryzma. Kúsok stehnovej cievy v slabine jej museli vymeniť za umelý. Preskákala ďalšiu operáciu. V osrdcovníku pretrvával nález tekutiny. Kardiológovia ho spolu s nami odstránili. Potom sa jej kúsok umelej cievy upchal. Museli ho spriechodniť. Napriek vlečúcim sa problémom, odišla od nás na interné oddelenie a po mesiaci domov.
Manžel po celý čas hundral, že keby vedel, tak tú sanitku nevolá.
- Veď bola zdravá , len sa prepchala arašídami. Hlupáci v nemocnici z nej chorú urobili a skoro ju zabili.
Po roku sa na nefrologickej ambulancii zjavila šarmantná mladá žena. Lekárka pozrela na kartu a vrátila ju sestričke so slovami, že jej dala zlú, veď to je karta tej pani, čo ju tak dramaticky dialyzovali, vždy spolu s ňou na dialýzu presťahovali polovicu ARO.
Karta bola správna.