Začalo sa to všetko dávno. Irena chodila na dialýzu už dlho. Nielen nefunkčné obličky, ale aj ostatné orgány boli ich ochorením postihnuté. Pre dialyzovaného pacienta je žilový prístup najdôležitejším faktorom života. Je spojením medzi umelou obličkou a jeho organizmom, krvou, ktorá je preťažená tekutinou, odpadovými látkami, ktoré nefunkčné a choré obličky nevedia spracovať. Zvyčajným žilovým prístupom je a - v fistula na predlaktí, ale tá ma svoju životnosť. Ďalšia možnosť je dvojcestný žilový katéter, hrubý asi ako detský malíček. Je zavedený do dutej žily. Irena ho potrebovala už tretíkrát.
Centrálny žilný katéter je hadička zo špeciálneho materiálu, ktorá ma koncovku a tá sa môže uzavrieť, alebo napojiť na infúziu či striekačku. Zavádza sa zvyčajne v miestnom znecitlivení cez hornú dutú žilu ( vena cava superior ) do pravej srdcovej predsiene. Do pravej predsiene sa vracia krv ochudobnená o kyslík, ktorý si tkanivá odobrali pri jej obiehaní v tele. Vteká do pravej komory a odtiaľ je vypudzovaná / vytláčaná do pľúc. Pravá predsieň je súčasťou srdca, tlak v nej je nižší ako v ľavom oddiele srdca. Vytvára ho prítok žilovej krvi.
Centrálny žilový katéter voláme „kavál alebo kaválny katéter". V intenzívnej medicíne je alfou a omegou pre aplikáciu liekov, nespočetné odbery krvi, ktoré pacientom robíme. Je nevyhnutný pre rýchle dopĺňanie tekutín alebo transfúzií. Je dôležitý a pre pacienta „pohodlný" pri podávaní koncentrovaných roztokov minerálov a liekov, ale aj na meranie a monitorovanie žilového tlaku. Žilový tlak nám povie niečo o tom, či pacientovi chýbajú tekutiny v cievnom riečisku, alebo naopak, či je ich priveľa. Tak dokážeme regulovať cirkulujúci objem krvi, ktorý je spolu so srdcom a cievami súčasťou krvného obehu.
Okrem našich pacientov majú zavedený kavál tí, ktorí budú potrebovať trvalý žilový prístup kvôli kontinuálnej aplikácii liekov, tekutín alebo živín.
Zavádza sa aj pacientom, ktorí dostávajú veľmi často a pravidelne lieky do žily. Opakované vpichy a niektoré lieky periférnu žilu nielen dráždia, ale zápalom aj zničia. Kavál potrebujú pacienti, ktorých periférny žilový prístup je slabý a v najbližšom čase ho budú lekári a sestričky často využívať.
Mnohí onkologickí pacienti potrebujú kavál. Ich liečba a odbery krvi sú plánované na mesiace a ich periférny žilový systém po chemoterapii utrpel straty. Kaválny katéter majú zavedený desiatky dní aj týždňov. Dokážu si ho sami ošetrovať, kúpu sa s ním, radujú, plačú, absolvujú liečbu aj operácie... Naša priateľka mala kavál 230 dní a prežila s ním dve operácie, celú chemoterapiu aj s komplikáciami.
Dialyzovaní pacienti, ktorí nemajú vytvorený iný prístup do cievy, alebo ten ich zanikol a potrebujú byť napojený na dialyzačný prístroj niekoľkokrát týždenne, majú tiež kavál.
Komplikované a dlhé operačné výkony, kde je riziko krvácania a potreba úzkostlivého monitorovania obehu je ďalšia indikácia pre kavál.
Centrálny žilový katéter je invazívny výkon. Znamená vstup do najväčšej žily. Je komunikáciou cievneho systému a srdca s vonkajším svetom. Nemôže ho mať každý pacient so „zlými žilami". Jeho zavádzanie aj on sám nesú riziká. Vždy treba zvážiť aký bude jeho prínos pre pacienta.
Irena chodila na dialýzu takmer 14 rokov, čo je samo o sebe unikátne. Prežila kde čo, choroba obličiek zasiahla aj iné orgány, ale ona bojovala. Jej arterio - venózna fistula ( najčastejší cievny prístup pre dialýzu), cez ktorú bola napojená trikrát týždenne na dialyzačný prístroj sa upchala zrazeninou a nefungovala. Koľkokrát už ?
Irena potrebovala na preklenutie obdobia, kým sa vytvorí nová fistula ( operácia + čas na vytvorenie dostatočne silnej cievy, vhodnej pre dialýzu) kavál. Kavál jej zaviedli do žily pod kľúčnou kosťou, ale pre zlé anatomické pomery, sa pichanie opakovalo niekoľkokrát. Pri jednom z nich bola poškodená samotná veľká žila a Irena začala krvácať do hrudníka.
Priviezli ju k nám, z inej nemocnice v šoku z vykrvácania, omotanú hadičkami, drénami a prístrojmi. Vyšetrenie ciev neukázalo veľkú trhlinu a krvácanie sa zastavilo po podaní liekov, krvné straty sa nahradili. Krv z pohrudničnej dutiny sa odsala. Irena absolvovala dialýzu bez zvyčajnej dávky heparínu. Vládala sama dýchať, jej tlak sa normalizoval, nepotrebovala kontinuálny prísun liekov na podporu srdca. Začala sa hýbať. Blížili sa sviatky, plánovala ísť domov.
Začala znova krvácať. Hrudník sme drénovali, Objavila sa masa krvi. Tentoraz absolvovala urgentnú operáciu hrudníka, zdroj krvácania ošetrili cievni chirurgovia. Stav sa opäť stabilizoval a Irena prijímala stravu, absolvovala ďalšiu dialýzu, dýchala a bojovala. Plánovala. Sviatky prešli, oslávila ich v stíchnutej nemocnici, ale ďakovala aj za to. Večer pri zatlačení na stolicu.... Všetko sa začalo odznova. Šok, krvácanie do hrudníka, drénovanie, operácia zo zúfalstva, rozpílený hrudník, ošetrenie miesta, ktoré bolo už ošetrené predtým a nekrvácalo, porucha zrážanlivosti krvi, spotrebovanie všetkých krvných rezerv transfúzky, naháňanie darcov v rodine, zháňanie mimoriadnych liekov pre mimoriadnu situáciu... Irene obličková choroba poškodila všetky systémy, opakované krvácanie jej zobralo veľa rezerv. Použili sme dostupné lieky, stabilizovali krvný obraz aj zrážacie faktory a krvné doštičky, chirurg sa zo zúfalstva znova pozrel do hrudníka. Použili sme jeden liek, zvláštny pre túto situáciu, ale zabral. Začali sa tvoriť zrazeniny. Vypchali hrudník, stlačili pľúca a aj miesta krvácania....
Irena zasa vstala z mŕtvych, zrazeniny utláčali pľúca a pri menšej telesnej námahe vadili. Presunuli sme ju na iné špecializované pracovisko. Aj tu absolvovala niekoľko operácií, boli problémy so zrážaním krvi, s dialýzou, s dýchaním...ale nevzdávala to. Po šiestich týždňoch mala ísť domov.
Zavolal mi jej manžel, že Irene zlyhalo srdce. Náhle. Asi infarkt.
- Ešte predtým plánovala, že sa vám všetkým poďakujeme. No, môžem to urobiť iba sám.
