My, mydlo, umývať...

Julo zvaný Kenderica smrdel. Bol to jeho životný názor, alebo sa mu nechcelo umývať ? Ktovie....ale smrdel, páchol, čpel.... a vôbec. Bolo to strašné, hnusné, príšerné, proste grc.
Kenderica dostal epileptický záchvat, odpadol na ulici, povracal sa, niečo vdýchol, aj to čo ( a hodne) predtým vypil a v kóme sa dostal do nemocnice. Pri CT vyšetrení prestal dýchať alebo lepšie povedané, občas prestával dýchať. Ak pacient nedýcha...šup s ním na ARO.
Po príchode na ARO Jula zvaného Kenderica sprevádzal príšerný puch - zmes moča, špiny, zvratkov a alkoholu... Z košele mu čosi padalo, z nohavíc niečo tieklo. Smrdel, páchol, čpel. Sestričky a doktorov napínalo, a jedna urobila grc.
Smrdíš na ARO? Šup s tebou do sprchy. Dievčatá v maskách, rukaviciach, ozdobené modrými igelitovými zásterkami a hnedými „ryžákmi" ( kefa na podlahu), aj s jemnejšími bielymi kefkami, najprv postŕhali z Kendericu šaty, potom drhli špinu. V troch vodách ho omyli, spotrebovali erárne zásoby telového šampónu, ak by mali flexku aj nechty by ostrihali... Keď vyšli s Julom zo sprchy... smrdel. Nielen smrdel, aj rozprával a bránil sa, že kto to, kedy videl, chorého človeka kúpať. Už neprestával dýchať.
Ráno pred vizitou Julo svoj životný názor zanovito zastával a smrdel, páchol, čpel. Sestričky nelenili. Šup s ním do sprchy. Tu sa konečne našiel jeden šampón, ktorý životné názory Kendericu umlčal. Službu mal aj jeden odvážny muž s ostrými nožnicami a nechty na nohách a rukách ostrihal.
Na vizite bol Julo ako každý iný. Čistý. Nevoňal, ale ani nepáchol, prekvapene si obzeral biele ruky a čisté nechty a dožadoval sa svojho práva.
- Preložte ma inde, kde len chcete, aj na psychiatriu, tu sa mi nepáči. Tu ma stále kúpu.
Majo bol motorkár. V nedeľu sa trochu potrundžil a pri dvíhaní nosa motorky, spadol aj s oceľovým tátošom na chrbát. Okrem zlomeného zápästia mu motorka rozbila nos a zlomila čeľusť. Majo spadol na kopu uhlia, prachu a hliny...a to mu zachránilo život.
Odviezli ho do okresnej nemocnice, kde ho ošetrili, zasádrovali a uložili na posteľ. Na druhý deň tak ako bol, ho preložili do krajskej. Aj tu ho uložili do čistej postele, ale vzhľadom na znečistenie tela mu nasadili antibiotiká. Potom ho poslali na CT a vozili na iné vyšetrenia, až Maja chytil amok, že už to nevydrží, ak sa ho niekto dotkne, zabije. Vrešťal ako pavián, hulákal nadávky a so sadrou na ruke sa rozháňal a bol by mlátil....
Kto umlčí agresívneho chlapa, čierneho od uhoľného prachu, extrémne špinavého, v košeli, podriapanej, s nechtami špinavými a zanesenými akoby pracoval a doloval v uhoľnej bani... Tí na ARO, veď oni uspávajú.
Priviezli ho na posteli. Posteľné plachty bolo už tiež čierne, z perín svietila iba biela ( No, dobre, sivá.) sadra, z pod ktorej padali kusy blata.
Majo putoval do sprchy. Ešte chvíľu vykrikoval, ale keď zistil, že oči môže otvoriť ( mal ich zlepené od krvi a špiny), že dokonca lepšie počuje, mal uši zapchané zrazenou krvou, pomaličky sa ukľudnil. Spod čierneho nánosu zrazu vykukol chlapec, ktorý ešte hudral, že tá blondína, čo mu kefkou drhla ruku, je sviňa, ale stačil jeden náš ostrý výrok, aby čušal a... Majo vyfučal.
Keď prišlo konzílium, svojho agresívneho pacienta nenašlo, nepotreboval anestéziu. Spal spánkom spravodlivých, tak ako sa spí po výdatnom očistnom kúpeli.
Konziliári chodili a hľadali...
- A dávajte mu antibiotiká! Lebo sme si všimli, že vy ich nedávate, hoci by ste mali.
- My na špinu dávame mydlo a vodu. Je to lacnejšie a účinnejšie.