Romantická májová noc.

Orgován voňal do krásy. Zmrákalo sa. Z hlbín mysle sa mi vynorila spomienka na dávnu májovú noc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Piťo sa potrundžil a dostal chuť na Anču. Noc nenoc pobral sa na návštevu. Anča s Piťom bola zadobre. Až bars. A nevadilo, že smrdel tabakom, alkoholom a bohviečím. Pomilovali sa. Chyba lávky bola, že Anča mala manžela, ktorý sa v noci vrátil a zalomeného Piťa vo vlastnej posteli nezniesol. Vytiahol chlapa na dvor a čakanom po nohách pomastil. Ale bol charakter, záchranku volal on, nie Anča.
Anestéziologická služba. Po polnoci, ešte som sa ani nenatiahla od rána, rozdrčal sa zvonček. Treba anestéziu na traumatológii. Opitý chlap s rozmliaždeným predkolením, otvorená zlomenina, poškodené cievy, hemoragický šok. Piťo sa mal zle. Bledý, spotený, studený, končeky prstov modré, tlak nemerateľný, rýchly pulz ako trepotanie krídel kolibríka, piskľavo stonal. Nevidel poriadne, len počul, že sa mu prihovárame.
Existujú tri determinanty obehu, o ktoré sa pri šoku treba starať a podporovať ich. Za prvé, cirkulujúci objem. Zaistili sme žily, zaviedli tri hrubé plástové kanyly, do ktorých sme liali roztoky iónov - kryštaloidy. Gélové roztoky - plazmaexpandéry, ktoré sa udržia v cievnom riečisku a dokážu nasať do ciev tekutinu z extravaskulárneho priestoru. Tým sa cirkulujúci objem zvýši a zabezpečí sa transport červených krviniek ( ak voľajaké sú) k tkanivám. Za druhé, tónus ciev. Máme snahu, čo najviac krvi posunúť a vrátiť z periférie do srdca, aby mohlo pumpovať krv do celého tela a plnili sa požiadavky organizmu. Prechodne, kým sa nenastolí rovnováha a tlak sa neupraví, aj pri šoku z vykrvácania sa podávajú lieky - katecholaminy, ktoré tónus ciev zvyšujú. Za tretie, srdce. Podpora svalovej sily zvýši jeho výdaj . Pri šoku z vykrvácania srdce nie je primárne postihnuté a preto nutnosť podporiť srdce nebýva častá. Prioritou šoku z vykrvácania je doplniť cirkulujúci objem, stratenú krv, plazmu, ióny a vodu podávaním do žíl.
Lenže. Transfúzka mala v tom čase svoj vlastný pavilón. A táto májová noc bola bohatá na udalosti. Ošetrovateľovi Ďoďovi sa narodil konečne ( po piatich dcérach) syn a patrične oslavoval. Na požiadavku, doniesť rýchlo krv urobil pukerlík a zaryl nosom do zeme.
- Nič, to. Nič to. Ja donesiem, už idem.
Na tretíkrát trafil do dverí, potácavo sa rozbehol, ako tak udržiaval priamy smer. Piťa sme uspali, chirurgovai začali operovať a my pokračujeme v ratovaní.
Ďoďa nikde, voláme na transfúzku. Ani tam ho niet. Oznamujeme im, že treba nachystať krv, že ošetrovateľ je na ceste. Hreším a lejem do Piťových žíl všetko čo roztoková skriňa a dom dá. Lenže najhlavnejšie chýba. Krv. Vlastne chýba Piťovi, lebo na druhom konci operačného stola je jej habadej, vyteká z rozdrvenej nohy. Po desiatich minútach volá roztrasená laborantka, že otvorila dvere na transfúzke a jeden pán, asi ošetrovateľ, jej spadol k nohám ako doska. Blokuje dvere. Nevie ho zobudiť, že má nachystanú krv, a panebože poďte s ním niečo robiť, lebo sa budí, vyspevuje a chce sa so mnou oblápať...
Zohnať druhého ošetrovateľa, ratovať Piťa, vrieskať na operáterov, že nech rýchlo zastavujú krvácanie, lebo je pacient zlý, ukľudniť laborantku, aby zachovala kľud a nezamkla transfúzku, operáterom padajú nástroje, nadmieru vybičovaná inštrumentárka, na ktorú operatéri pokrikovali a teraz už otvorene nadávajú, piští, na dlážke sa hromadia krvou napité rúšky, Piťo má nízky tlak a ja nemám krv, o tretej v noci ... na porazenie.
Nový ošetrovateľ. Na transfúzke vzal krv, pod pazuchu zmietajúceho sa Ďoďa, ktorý hulákal na celú nemocnicu, Ani tak nebulo, ani tak nešmi bic.. Zhodil ho a nechal lehce pohozeného pred operačnou sálou, kde striedavo čkal a chrápal.
Do Piťa sme pretlakom tlačili krv a ľudskú plazmu, ale tie stále vytekali na onom konci.
- Preboha, čo tam robíte! - Kričím na operatérov.
- Rekonštruujeme, rekonštruujeme. Ale nedá sa to. Asi
- Tak aby bolo jasné, parádna noha v truhle mu bude na nič.
Rozhodli sa rozmliaždenú masu amputovať. Piťo prišiel o chodidlo.
Krvácanie ustalo, jedná z konzerv krvi pri pretlakovom podávaní praskla a zastriekala sestričku, mňa a anestéziologický prístroj. Všetko bolo červené, lepkavé. My spotené, zlostné, vyadrenalinované. Napriek tomu sme do Piťa pumpovali a dívali sa, ako sa jeho tlak a pulz váhavo normalizujú, sliznice ružovejú. Na konci operačnej sály v zmesi rúšok a krvavých nástrojov na zemi, sa unavene pohyboval triezvy ošetrovateľ a balil preparát. Pomocná inštrumentárka počítala, čo všetko sa využilo a odrátané veci kládla na krvavé kôpky. Operáteri mali prevlhnuté čiapky potom a plášte krvou. Hundrali, ale napredovali ku koncu operácie. V dverách sály sa tackavo objavil Ďoďo a jedným vše objímajúcim pohľadom zhodnotil situáciu.
- Dnes je krásna a romantická májová noc.

Ľubomíra Romanová

Ľubomíra Romanová

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Anestéziologička. Má sestru - fyzik, otca - literárny vedec a anglického špringeršpaniela menom William (Shakespeare). Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKoncertAnestéziológiaMôj priateľ TimiIntenzívna medicínaPovzdychyA vôbec

Prémioví blogeri

INESS

INESS

107 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu