Strach z ihly

Nedávno som uspávala a starala sa o moju priateľku. Bojí sa ihly ako čert svätenej vody.
Ako malé dievčatko podstúpila operáciu, po nej mala zavedenú infúziu. Nič zvláštne. Nevedomky zohla ruku. Nielenže jej praskla žila a vyrobila si parádnu modrinu, bolesť a krv stekala do postele a zašpinila posteľné pradlo, pyžamu, ale na ňu nakričali sestričky, že čo ohýna ruku, keď jej jasne vysvetlili, že nesmie... Bojí sa, pred ihlou uteká, ak by mohla, až na severný pól....
Každá ( takmer ) anestézia sa vždy začína ihlou. Pacienta pred anestéziou premedikujeme, dostane „náladovku", teraz už nie ihla do svalu, ale tabletka. Potom sa zavedie intravenózna kanyla a do nej sa podávajú lieky pre anestéziu. Hypnotiká - produkujú spánok, analgetiká - zabránia bolesti a svalové relaxancia - uvoľňujú kostrové svalstvo. Relaxancia sa podávajú preto, aby anestéziológ mohol nekomplikovane zaviesť do priedušnice kanylu na zabezpečenie dýchacích ciest. Aj preto, aby sa nám ľahšie vykonávala umelá ventilácia pľúc počas operácie. Relaxancia pomôžu hlavne chirurgovi, namiesto wrestlingu s pacientom, môže pohodlne operovať a orientovať sa v operačnom poli.
Aj kamarátka dostala premedikáciu, síce sme umlčali je zvyčajne rýchly tok slov o strachu z ihly, na chvíľu aj zmĺkla, ale pomyslenie na ihlu bol pre ňu taký strašiak, že hoci bola ospalá, vracala sa k tej téme a každého, kto sa pri nej pred operáciou pristavil o tom informovala.
- Chytím ťa za ruku, zakašli a bude to. Ani nezbadáš.
Chytila a držala sa ma ako kliešť, kanylu sme zaviedli bez ďalších stresov . Pomaly, nepamätá sa ako, preplávala a prepadla sa do sna a spánku. S jednou rukou sa ťažko intubuje, tak som si vytiahla ruku z jej dlane. Napriek svalovým relaxanciám jej ruka a prsty ostali v polohe, akoby hľadali a čakali na stláčali dlaň a volali chyť, drž a nepusť ma. Tak som si ruku vložila naspäť a padla tam ako uliata.
Bolo to zvláštne.
Počas anestézie a operácie sa neudialo nič mimoriadne, občas som musela vykonať nejakú činnosť, tak som si ruku vytiahla. Dlaň trčala spod plachty a rúšok a ja som si opakovane vkladala ruku do jej.
Dlaň. Bol to výkričník, prosba, volanie o pomoc.
Bol a je to symbol mojej práce. Držať za ruku a previesť cez rieku anestézie na druhý breh.
Včera som stretla priateľku, je zdravá ako rybička. Mala som blbý deň. Oči mi zblúdili k jej ľavej dlani a teraz som to bola ja , kto ju zatúžil chytiť a držať sa jej.
Ponáhľala sa.