Parafrázujem poručíka Duba zo Švejka. Vy mne ještě neznáte, ale až mne spoznáte donutím vás k pláči. Pracujem v štátnej rozpočtovej organizácii. Zatiaľ. Som lekárka a mojou špecializáciou je, simplexne povedané, zachraňovať ľudský život. To nie je žiadna filantropia, to je krutý boj a obrana pred zlým svedomím a ťažká práca a vôbec...Určite nemožno brať ako dobročinnosť, ak niekoho násilím nútime k životu! Možno pri hlbšej analýze by zdatný právnik našiel nejaké podklady na kvalifikovanie trestného činu. Keďže som šéfka a môj tím ma musí rešpektovať, poslúchať a plniť pokyny pri záchrane života, išlo by možno aj o navádzanie na trestný čin. Len pár slov k môjmu temnému charakteru.
S Nadáciou som sa stretla pred rokom, keď som zháňala prostriedky na prístroj v rámci projektu našej kliniky - benefičný koncert . Prístroj mal 24 hodín slúžiť na monitorovanie kriticky chorého pacienta. Taká mašinka vie okamžite upozorniť, že s vitálnymi funkciami chorého nie je čosi v poriadku. Naše staručké prístroje už boli na dnešné rýchle tempo veľmi dýchavičné a poruchové. Niekde je to tak, lekári a sestry, najlepšie tí s temným charakterom, nie zriaďovateľ inštitúcie, zháňajú peniaze na prístroje pre nemocnicu a svojich pacientov.
Pod nepriehľadnou zámienkou som naklusala k šéfovi jedného ziskového podniku v našom meste. Skoro odpadol, keď zistil, že som prišla pýtať peniaze na prístroj do nemocnice, (rád by mi predal parkety, ale tie na ARO nie je treba) a odkázal ma na Nadáciu. Tam ma veľmi pozorne vypočuli dve sympatické správkyne a po predložení projektu pomohli - pridelili určitú sumu.
Musím sa priznať, že len a len mojou vinou, hlúposťou, nevychovanosťou, naivitou a pažravosťou sa stalo to, že sme vypredali koncert dva týždne pred jeho konaním. Avšak, žiadne sponzorské lístky - lístky zadarmo, pre nikoho, ani pre darcov sa nekonali. Aj ja čo som zháňala peniaze, chodila v predklone pomedzi rôznych bohatých a bohatších, solventných a chudobných... ako aj všetci pracovníci ARO a nemocnice, ktorí chceli ísť na koncert, si lístky kupovali, bez ohľadu na zásluhy s prípravou koncertu. Prinútila som aj celú rodinu, priateľov a známych vysoliť celkom mastnú sumu za lístok. Niektorí nielen lístky kupovali, ale nahnali aj priateľov, aby si ich kúpili, niektorí šomrali, ale kúpili a iba nevlastný brat sa urazil.
Nech, lístky zadarmo sa na našom koncerte nekonali – prístroj je drahý. Dary nepokryli jeho cenu.
To, že ma kvôli tomu, skoro zabila manažérka koncertu, ktorá neprozreteľne odišla na pár dní, mesiac pred koncertom na dovolenku, som ustála celkom slušne. Bolo horšie, keď mi sympatická konateľka nadácie dôkladne vyčistila žalúdok spôsobom ... ale, ale je to neslušné , nevieš čo sa sluší a patrí, záchrana života sem, záchrana života tam, sponzorské lístky ste nám mali automaticky doručiť, to je elementárna slušnosť ...
Keď mi z nadácie zavolali, nemala som čas, zachraňovala som. Masírovala som srdce, zaisťovala dýchacie cesty, hasila, čo sa dalo a naháňala už aj tak kmitajúce sestričky, pobehovala po mlákach krvi, ktoré tiekli a striekali z rozbitého mladíka, ktorého sme hodnú chvíľu presviedčali, že žiť sa oplatí ... čo sa nám darilo - nedarilo ešte ďalšie 3 týždne.
To od Nadácie , to bolo horšie.. To som nevedela ustáť.Bol to kvalitný výplach žalúdka od Nadácie, to hovorím ako profesionál na reálne výplachy.
Nuž, začala som riešiť základnú filozofickú otázku intelektuála na začiatku tisícročia: plakať, či smiať sa ? Lekárka stredného veku, ... a neslušné dievča ? A tak som sa rozhodla, že si to v Nadácii vyžehlím. Poslala som im dar, ale nie lístky – tých už nebolo.
Dnes analyzujem, prečo som darovala. Nie som altruista, iba som si vykúpila svedomie.
...a nakoniec, vďaka vstupnému na koncerte sme kúpili až 2 prístroje, ktoré pracujú na klinike 24 hodín denne...
P.S. Áno, aj ja patrím medzi lekárov, ktorí v apríli štrajkovali za vyššie platy a pracovné podmienky a dostupnosť lekárov, sestier a prostriedkov pre všetkých chorých a zvlášť tých, ktorí sú v kritickom stave a nemôžu si vyberať lekára a nemocnicu. Ak chcú? A ja to chcem určite, musia brať a využiť nemocnicu, lekára, sestru, ktorá je najbližšie, inak by zomreli.
Inak, kvôli neodkladnej starostlivosti o našich pacientov, som si ani nevšimla, že laickú verejnosť to vlastne nezaujíma.
