Láska vraj prechádza žalúdkom a ja som ti všetko zožral aj s navijákom. Bola si to najchutnejšie sústo, ešte stále ťa cítim na jazyku. No ochutnať ťa už nemožem. Áno, zjedol som ťa a...teraz mi stojíš v žalúdku. Stojíš tam, prešlapuješ z nohy na nohu a čakáš kým ťa strávim. Kým strávim to, že som ťa stratil. Odcupitala si a potichúčky zatvorila dvere. Zrejme si sa bála, aby som sa ťa nepokúsil zastaviť. Aj keby som tam stál s megafónom, bola by si ako hluchá. Asi si skočila po inej návnade. Nechápem to. Veď ja som ten najchutnejší červík na svete.Aj keď už plávaš v inom akváriu, ja stále počujem špliechať tvoje plutvy. Možno som mal v tom našom častejšie meniť vodu. Tušil som, že mi niekam odplávaš a nedokázal som ti v tom zabrániť.
Stojím tu a čakám kedy zostarnem a zomriem, ak to náhodou nepríde skôr. Teda...ak smrť nepríde skôr ako staroba. Sledujem vrásky či sa už prehlbujú a ony nič. Mám ksicht ako napustený botulotoxínom. Prečo už nemôžem byť mŕtvy? Aby som na to nemyslel. Mám pocit, že na teba budem myslieť aj po smrti. Aj keď to všetko skončí.
Mohli sme mať spolu krásne malé rybičky, ale asi nebudeme. Vypálila si mi rybník.
