Prečo sa pozerám ako idiot po všetkých ženách na ulici, vo vlaku, v obchode, v kaviarni? Hm, asi ťa stále niekde hľadám. Alebo hľadám aspoň malý kúsok z teba. Niečo, čo mi ťa pripomenie. Ak by som našiel niekoho, kto by mal čo i len 10 percent z teba, zbláznil by som sa a zaľúbil na život a na smrť. Žiaľ, nikto taký neexistuje...ani omylom.
Ale veď...ty niekde si...nie si vymyslená ako v tej elánistickej odrhovačke. Máš všetko, čo by si mala mať.
Niekde sa teraz smeješ alebo plačeš...A ja hrám druhú ligu. Ani do baráže ma nikto nepozval. Vyhral by som, stopro by som postúpil. Nikto ani náhodou nemá taký káder.
V živote predsa existuje aj niečo viac ako tie obyčajné, posraté veci. A tie si ja nedám zobrať za nič na svete. Nedám, nedám...to sa len tak hovorí. Ty si mi zobrala úplne všetko...Nabalila si sa a zdrhla. A ja sa obzerám...občas sa rozžiarim...a je to niekto iný. Iný...nijaký...Možno nie bezcenný, teda...určite nie bezcenný...ale nesmel by som ho...vlastne ju, porovnávať s tebou.
"Ani pomsta už tak nechutí, tomu kto zostal sám,
a vôbec nič tak nebolí, ako to že ťa nemám."
Napísal som do jedného textu...a niekomu sa to zdalo lacné, ako nejaké poskladané frázy. Ale ja viem, čo som tým chcel povedať. Kašlem na umenie. Ty si dielo, na ktoré by som sa vedel pozerať celý život. 10 rokov na Hawaji by som vymenil za minútu s tebou. Aj keby si 40 sekúnd meškala. Vždy ti všetko trvalo dlhšie ako by malo, ale...nezúril som. Na niektoré veci sa oplatí počkať. A tak tu čakám...prešlapujem...obzerám sa...až som pre všetkých okoloidúcich podozrivý...najpodozrivejší z podozrivých...
Nie si taká ako tá na obrázku...apgrejdovaná umelina...Si prirodzená...jednoduchá...nie si ničím a predsa všetkým výnimočná. Nepoznám nič dokonalejšieho. Naozaj. Aj keď...ako správny chlap by som asi zostrelil aj tú umelinu...Ale nie ak by som mal teba. Tebe by som dokázal byť verný...až kým by som sa ako idiot nezačal pozerať po všetkých ženách na ulici, vo vlaku, v obchode, v kaviarni.
