Vždy som nadával na blogerov. Nazdával som sa, že sú to ľudia, ktorým ich fyzický vzhľad nedovoľuje chodiť medzi ľudí, preto sa len schovávajú, sedia doma za počítačom a blogujú. Veď uznajte sami, niektoré z tých úvah, ktoré sa tu denne objavujú, sú len také tichučké výpovede...systémom...v reále držím hubu, ale tu si to môžem dovoliť, tu mi ju snáď nikto neroztrepe. Nešmírujem po redakciách ženských magazínov, ale mám také podozrenie, že redaktorky, ktoré sa snažia ženám radiť...ako byť krásnymi, úspešnými a bezstarostnými, sú tiež poväčšine škaredé, zakomplexované a akoby na svojich chrbátoch nosili všetky starosti sveta. A všetky tie, ktoré pracujú okolo...ako asistentky, v administratíve atď. sú nádherné a bezstarostné. Podobné je to aj s tými, ktoré dávajú návody na to...ako sa dostať z partnerovho "odkopnutia"...buď sa z toho samé ešte ani zďaleka nevyhrabali a mokria doma vankúše, alebo do toho ešte poriadne nikdy "nespadli", lebo nebolo s kým.
Slečny redaktorky, ak ma chcete vyviesť z omylu, pozvite ma na rande, ja možno priznám svoj prešľap a zhodnotím vás ako životaschopné.
Toto určite nie sú riadky, pomocou ktorých by som si chcel zvyšovať karmu. Nikto mi už nikdy nekliknite, mám to na háku. Tie baby...na tých fotkách sú naozaj krásne a myslím si, že tento článok je oveľa dôležitejší ako všetky články o tom...ako sa nám tu na Slovensku na háčko žije. Existuje sa nám tu krásne už len preto, že tu máme také nádherné dievčatá a ženy, aké som našiel v zozname blogerov. Populizmus jak krava, ja viem...ale...rád som vás "spoznal"...baby.:-)
